Mnohí z vás v týchto dňoch určite kúpili darček-knihu v kníhkupectve Martinus. Niektorí možno aj vedia, kto je Michal Meško, človek, ktorý za týmto kníhkupectvom stojí veľmi viditeľne. Michal je úspešný mladý muž. To mladý treba zdôrazniť, má 29 rokov. A skúseností na zrelého štyridsiatnika.  

Mesko_Michal_2

Pamätáte sa na prvú knihu, ktorú ste si sám prečítali?

Tak to si nepamätám, ale ako dieťa som niekoľkokrát dokola čítal Dobšinského rozprávky.

 

Nebáli ste sa? Občas sú dosť strašidelné

Nie. Bol som odchovaný na dedkových rozprávkach, ten ma pripravil na všetkých tých drakov. No a potom, ako som rástol, tak som hltal encyklopédie. To sa môže zdať niekomu čudné, ale ja som si naozaj čítal encyklopédie doradu. Mal som ich naozaj veľa. V tomto boli knihy naozaj lepšie ako internet, lebo na nete síce nájdete obrovské množstvo informácií, ale musíte ich hľadať cielene. Pri čítaní encyklopédie som šiel stranu za stranou a otvárali sa mi nové svety. Keď bola nudnejšia časť, tak som to bral tak, že si ju musím prečítať, aby som si zaslúžil tú zaujímavú.

 

V rozhovoroch spomínate vašu fascináciu počítačmi od detstva. Ako sa to znášalo s čítaním kníh?

Zasa som nebol taký knihomol, že by som musel denne prečítať jednu knihu. No a ako plynul  čas, tak som naozaj začal tráviť viac času pri počítači ako s knižkami. A bolo obdobie, keď som viac čítal správy na IRC ako knihy.

mart 3

Myslíte, že je to naozaj tak, že deti nečítajú knihy?

Keď som bol nedávno na besede, tak som bol tiež zvedavý, lebo sa to hovorí, tak som sa začal pýtať. Že kto za posledného pol roka prečítal knihu, to sa zdvihla väčšina rúk. Potom som pritvrdil a spýtal som sa, kto niečo číta aktuálne. Tých rúk nebolo málo. Bol som príjemne prekvapený. Myslím že to nie je zlé, keď navyše k tomu pridáme všetky možnosti, čo decká majú, a pri tom, ako sa od nich vyžaduje pozornosť na všetky možné strany – je toho tisícnásobne viac ako predtým a napriek tomu si nájdu čas čítať, to je skvelé.

 

Váš prvý úspech je školský časopis Gymlet, ktorý ste mali, a zaujalo ma ako ste už vtedy marketingovo mysleli – vystrihovací kupón na odpustenie skúšania raz za mesiac je výborný nápad.

Kupón vznikol ešte v predchádzajúcom časopise, ktorý som robil – Miš-maš. Boli sme sklamaní, že sa nepredáva až tak dobre a tak moja babka, stredoškolská učiteľka, prišla s nápadom dať tam kupón. Mali sme šťastie na veľmi tolerantný profesorský zbor, učitelia boli navyše nápomocní a zapálení. Pochopili, že sa spojí príjemné s užitočným a ešte to bude aj reklama pre školu, lebo to bolo veľmi pokrokové.  No a zasa, keď žiak využil kupón, tak učiteľ mal ešte mnoho príležitostí ho vyskúšať tak či tak, takže prekážka vyučovacieho procesu to nebola žiadna. Pravidlá totiž stanovovali, že kupón musel žiak dať pred hodinou, nie až keď bol vyvolaný.

 

Vy máte sklon k netradičnej marketingovej komunikácii aj teraz, dokonca som začul ako vás niekto v dobrom „ohováral“, že ste hračičkári.

Ano, my sa radi hráme. Marketing je krásne ihrisko. Tým, samozrejme, nechcem povedať, že reklamou nechceme podporovať biznis. Reklamu delíme na výkonovú, teda takú. čo vieme zmerať, a potom sú imidžové kampane ako deň neprečítaných kníh alebo antistresová ovečka. Tie vieme v lepšom prípade zmerať nepriamo, ale väčšinou sa o to ani nepokúšame.

 

Ale o tom sa zasa dobre a efektne hovorí na marketingových konferenciách.

Je to možné, ale na nich sa stále opakujú tí istí ľudia tak podľa mňa sú radi, keď tam vidie aj niekoho iného. Nás to hlavne baví a baví nás vidieť, že to baví aj ľudí.

 

Po Gymlete ste vybudovali stránku Referáty.sk. Išli ste do toho s tým, že to bude biznis?

Vôbec nie. Ja som to vlastne pôvodne ani nechcel dať na internet. Ale stretol som sa s Mišom Antošíkom, ktorý už niečo podobné na internete tiež riešil. Ale robili sme to pre seba. Pamätám sa, že Tomáš Szalay dával do nejakej relácie na Markíze tipy na zaujímavé stránky. Tak nás uviedol a návštevnosť raketovo vystrelila. Nechápali sme a mali sme pocit, že sme dobyli svet. Ale stále sme to nebrali z pohľadu biznisu. Veď my sme ani nevedeli ako sa fakturuje. Keď sme s tým začali, mali sme 15-16 rokov.  Potom sme už dávali aj reklamu, ale po celý čas, čo sme stránku mali, otočila hádam stotisíc korún a tie z väčšej časti išli späť do stránky na lepší hosting a podobne. Bolo to naše hobby.

 

A potom ste ju predali Atlasu. Bol to dobrý obchod?

Dobrý. To bolo tak, že už som bol na výške, mal som frajerku, začal som už riešiť aj Martinus a chcel som mať normálny život. Mišo Antošík chcel ísť študovať do zahraničia.

mart 2

Vy ste vstúpili do biznisu veľmi skoro, aj keď to nebol plán. Mali ste niekedy aj normálny život ako vaši rovesníci?

Nikdy som nemal pocit, že by som o niečo prichádzal. Aj keď som pracoval do druhej do rána a podobne, bolo to niečo, čo ma brutálne bavilo. Iné deti volajú „poď už domov“, mne hovorili „vypni už počítač“. Nikdy som nebol party typ a ten raz dva razy do mesiaca som si nejakú diskotéku normálne užil. Náznaky workoholizmu som si uvedomil skoro, a skoro som si aj uvedomil, ako sa dá normálne žiť. No a keď som bol na vysokej a už som robil pre Martinus aj viac ako programovanie, som pol roka študoval v Holandsku v rámci programu Sokrates a na to mám krásne spomienky.  Bol to najlepší polrok môjho života.

 

Ale odtiaľ ste niečo robili pre Martinus, nie?

Chcel som vypustiť plne všetko, ale to sa veľmi nedá. Ale nebolo to na dennej báze.

 

Vy ste stále tretinový majiteľ, nie? Lebo vás je vidno asi ako jediného.

No, je to tak, že sme boli traja majitelia, s bratmi Jožom a Mirom Santusovcami. Ale Miro nás pred piatimi rokmi opustil po dlhej chorobe a  podiel zdedili jeho dve dcéry, tak sme štyria, ale pravda je, že oni nie sú v dennom pôsobení, riešia spolu so mnou strategické otázky a podobne.

 

Ján Laš z Gorily v našom rozhovore povedal, že Martinus stojí len na vás a keď na dva týždne odídete, nikto nevie, čo má robiť, je to tak?

Prišlo mi to ľúto lebo viem, ako ľudia brutálne makajú a nezaslúžia si to. Mňa vidno hlavne kvôli konferenciám, rozhovorom a podobne. Ale nie, nie je to tak, vtedy som aj reagoval na facebooku, že napríklad otvorenie kamenného obchodu v Košiciach som vôbec neriešil. Každá firma má svojho frontmana, ale na marketingové podujatia sa snažím posielať Miša Brata, ak sa jedná o developovanie a vývoj, tak tam chodí Tomáš Ulej a podobne.

 

Keď ste v roku 2000 vstúpili na internet, to sa tam ešte len začali diať veci, ak vôbec.

V našej brandži tam už niekoľko rokov bol Dunaj a obdivovali sme pár veľkých stránok, ale kým sa internet stal masmédiom, to ešte nejaký ten rok trvalo. Vtedy sa ľudia reálne čudovali že načo internetový obchod, veď idem do kamenného obchodu a kúpim si, a vy mi určite pošlete tehly. Boli sme aj evanjelizátori.

 

Máme obdobie, kedy sa na trh dostávajú knihy s konšpiračnými teóriami, šarlatánskymi myšlienkami a bludmi, ktoré môžu byť škodlivé. Aká je podľa vás zodpovednosť kníhkupca?

Aká je zodpovednosť Tesca, že predáva nože, ktorými sa dá ublížiť ľuďom? Okrem toho, aj bludárske knihy by mali byť dostupné, aby si ich mohli ľudia prečítať. Keď ich mohli čítať tí, ktorí proti nim broja, mali by byť dostupné pre každého. Ich neuvedením na trh by sme konšpirátorov v ich teóriách len utvrdili. Tiež sa môžem pýtať, kde je zodpovednosť internetu ako takého a kde začína a končí zodpovednosť vlády a kompetencia zákonov. My túto otázku neberieme na ľahkú váhu a odporúčame podľa nás kvalitné knihy, čo však neznamená, že u nás nenájdete knihy, ktoré by sa niektorým kníhkupcom nemuseli páčiť. Sme plnoformátové kníhkupectvo, určné pre masový trh. To nie je alibizmus, ale my skrátka nemôžeme za čitateľov rozhodovať čo môžu a čo nemôžu čítať. Keď sa vrátime k tým nožíkom v Tescu, tak tie dostanete. Ale pištole nie. Lebo to upravujú zákony.

 

Keď sa vás niekto spýta, či máte v ponuke tú a tú knižku, nakoľko mu viete odpovedať z hlavy?

Na 99 percent sa trafím len obyčajným tipnutím „áno“, lebo máme v ponuke 150-tisíc titulov. Ale úplnú istotu nemám (smiech).

 

Hovorí sa o problémoch na knižnom trhu, tak mám takú buričskú otázku. Nie je Slovensko na akýkoľvek fungujúci knižný trh príliš malé?

Máme vydavateľstvá, ktoré sa dokážu uživiť vydávaním odbornej literatúry a to je znamenie, že to nie je žiaden mikrotrh. Čo sa týka kníhkupcov, máme tu jednu veľmi silnú sieť kníhkupectiev – Panta Rhei a jedno veľmi silné internetové kníhkupectvo – Martinus. Podobne je to napríklad aj v trhu s elektronikou. Myslím, že na Slovensku je priestor na maximálne tri-štyri siete. Ale možno to skončí pri dvoch.

 

Hovorilo sa o veľkých problémoch Panta Rhei.

Pokiaľ viem, pred rokom tam vstúpili J&T a odvtedy sa veci posunuli k lepšiemu.

 

Predstavte si, že máte moc meniť situáciu na slovenskom knižnom trhu. Čo by ste urobili?

Berme situáciu aká je dnes. Teda, nemohol by som zmeniť, že tu bola nadprodukcia titulov, ktorá generovala knihy na sklady, v ktorých sú viazané peniaze. Na Slovensku je to historicky nastavené tak, že knihy sú tlačené cez komisný predaj. Pritom kníhkupectvá, ktoré aj dostali peniaze, platili veľmi neskoro. Boli situácie, že ešte v auguste neboli zaplatené knihy predané pred Vianocami. Dobre, tak toto zmeniť nemôžme. Zmeniť sa však stále dá nadprodukcia. Myslím, že kníh vychádza na Slovensku príliš veľa. Samozrejme, že nikto nemá krištáľovú guľu, aby videl, čo bude bestseller a čo nie, ale keby kníh vychádzalo len o štvrtinu menej, tak by mali vydavatelia viac času venovať sa aktívne marketingu. Česť výnimkám. Myslím, že autor majú veľkú moc, aby spropagovali seba a svoje knihy a niektorí to dokážu veľmi dobre. Mnohí napíšu knihu, odovzdajú vydavateľovi, nič nerobia a potom sa pýtajú, prečo sa nepredáva. Ale vydavateľ musel zaplatiť tlačiarni, potom knihu stiahol, lebo sa nepredávala, a tým pádom má na sklade umŕtvené peniaze. Preto nemôže vydať ďalšiu knihu a podobne.

 

A čo s nekomerčnými titulmi?

Žiaľ, aj trh s knihami je biznis a keď chcem vydať nejakú nekomerčnú vec, musím dobre rozmýšľať, aký predajný titul vydám, aby som ju dotoval. Ja nehovorím, aby vydavatelia vydávali iba predajné veci, ale faktom je, že niekedy vydávajú knihy akoby strieľali od pása z brokovnice s tým, že niektorý brok hádam zasiahne cieľ. Ja som za premyslené zacielenie. Nie je to jednoduchá práca, ale to je predsa úloha vydavateľa.

 

Neuvažujete o vlastnej vydavateľskej činnosti?

Nevylučujeme to, ale momentálne chceme robiť to, v čom sme dobrí, a vo vydávaní kníh určite nie sme majstri sveta. Teraz sme spustili self-publishingovú platformu Publico.sk, zameranú na e-knihy. Ľudia si budú môcť sami vydať knihu v elektronickej podobe.

 

Všetci hovoria, že e-knihy sú vyslovene okrajová vec.

Zatiaľ áno, ale budú relevantné. My im veríme a investujeme do nich.

 

V čom je problém, že knižné novinky nie sú vždy k dispozícii aj v podobe e-knihy?

Práva. Na taký malý trh sú príliš drahé. To sa týka predovšetkým starších kníh. Neviem, či bude niekedy v najbližšej dobe situácia na Slovensku taká, že si budeme môcť spätne digitalizovať svoju knižnicu.

 

Vy ste digitálny, počítačový človek. Aké knihy preferujete? Digitálne alebo papierové?

Papierové. Čítačku beriem väčšinou len na cesty. Ja som na papierových knihách vyrastal. Páči sa mi vidieť, koľko ostáva do konca.

 

Vo vašich kníhkupestvách je oveľa menej merchandisingu ako u konkurencie, myslím tým plyšákov, darčekové predmety a podobne.

To je cielené aj keď sa možno oberáme o zisk. Veci, ktoré máme, sú starostlivo vybrané. Nechceme byť cirkus, v ktorom ani nevidíte kde je pokladňa, lebo všade sú prívesky a tričká, ktoré vôbec nesúvisia s knihami. Nám ide o knihy a ak máme takéto predmety, tak sa kníh týkajú.

 

Pomaly končia predvianočná nákupná horúčka. Akú sezónu ste mali?

Predvianočný predaj nám zatiaľ ide veľmi dobre a už teraz vieme, že to bude náš najúspešnejší rok a najúspešnejšie Vianoce. Zažili sme si však aj krušné chvíle, ktoré možno navonok nevidno. Napríklad dve najpredávanejšie knihy (obe o Robertovi Bezákovi – Vyznanie a Medzi nebom a peklom) paradoxne niekoľko týždňov neboli k dispozícii, a dodnes sme nedostali taký počet, aký sme objednávali. Dvaja z našich najväčších dodávateľov narazili na problémy vo svojich skladoch a tak sa nám omeškávalo zásobovanie knihami. Napriek tomu sme za posledné týždne prekonali viacero našich rekordov, keď sme napríklad za jeden deň vyexpedovali viac ako 6000 zásielok. Každý deň sa to snažíme zvládať a vo všeobecnosti som rád, že proces máme už relatívne vyladený a môžeme sa sústrediť na detaily, ako na internete, tak aj v kamenných kníhkupectvách. Lenže zase tých detailov je toľko, že asi navždy budeme mať čo robiť.

 

Michal Meško Vyštudoval manažment a marketing na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 2000 spoluzakladal stránku Referaty.sk, ktorú v roku 2004 odkúpil Atlas.sk. V roku 2000 sopoluzakladal internetové kníhkupectvo Martinus.sk dnes je jeho spolumajiteľom a CEO. V roku 2011 ho nominovali na ceny Ernst&Young Podnikateľ roka a TREND TOP Manažér roka. Martinus.sk získal Hlavnú cenu Via bona 2012 pre malé a stredné podniky za uplatňovanie princípov zodpovedného podnikania.

 

Marian Jaslovský, Mindshare Slovakia