Jakub Ptačin: Svet je o niečo jednoduchší, ako si ho robíme

4. júna 2014 Autor: Marian Jaslovsky
114 Flares Filament.io 114 Flares ×

Jakub Ptačin má 23 rokov a portfólio ako profesionál, čo je v brandži desaťročia. Študoval marketing, je dizajnér, ale známym sa stal predovšetkým aktivitami, smerujúcimi k tomu, aby bol svet krajším miestom. Stojí za projektmi študentskej konferencie Unicamp, iniciatív “To sa nedá“, POCTIVO, By Design Conference a mnohými ďalšími (pozri aj web stránku). Aby toho nebolo málo, robí si doktorát na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave.

Jakub zastáva názor, že k veľkým cieľom sa dá dospieť malými a v podstate jednoduchými krokmi. Presne o tom bola jeho minuloročná prednáška na TEDxBratislava.

 jakub ptacin

 

Mohol si byť art director v reklamke s dobrým príjmom, užívať si život. Namiesto toho si sa rozhodol, že budeš tvrdo pracovať na tom, aby bol svet prijateľnejším miestom. Ako si sa k tomu dopracoval?

V reklamnej agentúre som nikdy nepracoval z  prozaických dôvodov – neviem si predstaviť robiť často do noci, klikať ako o život a zarábať na niekoho iného. Mám tam veľa kamarátov a vážim si ich prácu, ale to nie je pre mňa. Taktiež som rád, ak mám kontakt priamo s klientom alebo riadiacim pracovníkom a nemusím všetko riešiť cez desať vrstiev riadenia.  Ak mám niečomu venovať  tak veľa času, tak chcem aby za tým bolo aj niečo iné, ako len percentuálny nárast predaja alebo zvýšenie registrácii na webe. Tiež často robím do noci alebo mám zabité celé víkendy, ale vždy som radšej, ak to, čo robím môže mať nejaký pozitívny dopad na moje okolie – aj keď to samozrejme stále môže byť ekonomická aktivita a v pohode to môže zarábať peniaze.

 

Ako to robíš že stíhaš všetky svoje aktivity? Máš nejaký špeciálny režim?

Nič z vecí, ktoré robím, nerobím sám. Pravdepodobne ma je viac vidieť, ale je za tým aj kopa práce ďalších ľudí.  Každopádne sa nenudím a na mnohé veci nemám čas. Hovorí a robí sa mi to však ešte stále ľahko bez rodiny a nejakých vážnejších záväzkov.

 

Na ktoré z tvojich početných džobov  si spomínaš špeciálne rád a prečo?

Práca v Švajčiarsku pre Adobe mi dala veľa skúseností a prvý krát som pracoval so “svetovou extraligou” a veľmi si to celé vážim. Vždy ma bavia vlastné projekty, ktoré si vymýšľame. Naposledy ma tešilo vymýšľať koncept predajne potravín U Paulíka v Starej Tržnici. Tam som mal voľnú ruku a to ma vždy baví (tu je facebooková stránka, pozn. aut.) .

 

Si motivátor. Aký je tvoj vzťah k motivačným citátom?

Ak niekto má čo povedať a povie niečo správne, nie je zlé to šíriť ďalej.  Všeobecný balast a nič nehovoriace frázy ma však privádzajú do amoku. Uvedomujem si však, že každý je v inej fáze života a niekedy aj veta, ktorá mne príde otrepaná a prázdna dokáže niekoho iného naštartovať. Moje najobľúbenejšie sú ale vo všeobecnosti citáty Majka Spirita. V tom je sila. Odporúčam sledovať celý príbeh človeka, ktorého citáty vás zaujmú, pretože aj kontext tých výrokov môže byť rôzny.

 

No ale Majk Spirit v rozhovore povedal: „Konšpiračné veci som prestal sledovať, ale myslím, že som si tým vybudoval pavučinu súvislostí, takže presne viem, ako to vo svete funguje. Nemusím vymenovať trinásť rodín, ktoré stoja v pozadí a ovládajú svet. Stačí mi vedieť, že v pozadí je elita a prezidenti sú len bábky v rukách korporácií.” Je to v poriadku? Súhlasíš s ním, že vlastne každá aktivita je zbytočná, pretože všetci sme len nejaké bábky?

Napriek tomu, že neviem, či si vôbec môžem dovoliť spochybniť Majkove myšlienky, v tomto prípade s ním súhlasiť nebudem. Všade, kde sú peniaze, je aj nejaká tá špina. Vo všeobecnosti si ale myslím, že ten svet je o niečo jednoduchší, ako si ho robíme.  Je to tá ľahšia cesta si povedať, že každá aktivita je zbytočná a všetko je už dané. Zložitejšia cesta je uvedomiť si vlastnú zodpovednosť za veci okolo seba.

 

Agituješ za múdrejšie a priateľskejšie Slovensko, ale nielen mne sa zdá, že agresívna a nebezpečná iracionalita sa šíri (aj vďaka sociálnym sieťam) čoraz viac. Ako sa proti tomu dá bojovať?

No je tam niekoľko rovín. Uvedomujem si, že s blbcom hádku nevyhráš. Ako sa hovorí, stiahne ťa na svoju úroveň a tam ťa prevalcuje svojimi skúsenosťami. Určité percento takýchto ľudí tu bude vždy. Ide o to nerezignovať na ľudí okolo seba a snažiť sa im vysvetliť, že niečo možno nie je tak ako si myslia.  Po víťazstve Kotlebu sa strhla mánia “ak si volil Kotlebu len mi to napíš a ja si ťa vyhodím z priateľov na facebooku!”. Presne týmto sa to celé iba viac radikalizuje. Namiesto takýchto veľkohubých vyjadrení sa treba pokúsiť vysvetliť, prečo to nie je dobré. Nehrať sa na niečo viacej a nemyslieť si, že všetci ostatní sú spodina a plebs. Nie každý bude počúvať, ale už aj ten jeden stojí za to. Rezignovať proste nie je možnosť. Druhá téma je výchova detí na školách, ale to je príliš komplexný problém.

 

Dnes je taká móda vyznať sa vo všetkom. Dá sa s hlupákom, presvedčeným o svojej pravde, viesť dialóg?

No toto je veľmi zákerná otázka. Často môžeme mať pocit, že každý človek s iným názorom ako je ten náš je hlupák.

 

Často je to však aj tak, že na jednej strane diskusie sú vedecké dôkazy a na druhej strane dojmológie, alebo vedomosti z nejakých pofidérnych zdrojov.

Je okolo nás obrovský informačný pretlak a vyberať si dôveryhodné informácie môže byť pre niektorých ľudí zložitejšie. Ja však článku na guardiane alebo na BBC budem veriť vždy viac, ako na portáli slobodné-slovo-ľudom.sk. Stále nerozumiem, prečo sa nepridá na základné resp. stredné školy predmet, ktorý by riešil práve problematiku výberu relevantných zdrojov a informácii na internete. Toho bullshitu je kopa už teraz a bude toho iba viac a viac a mám pocit, že to nik nejako systematicky nerieši.

 

V tvojej prednáške na TEDxBratislava odznela veta, že ak človeka nebaví práca, mal by ju zmeniť, nezdá sa ti to  provokatívne? Myslím, že väčšina ľudí na Slovensku je rada, že nejakú prácu vôbec má.

Samozrejme, že problém je komplexnejší. Keď to však úplne zjednoduším – ak nemáš rád to čo robíš, nemôžeš to robiť dobre. Proste nemôžeš. Ak to nerobíš dobre, odnášajú si to ďalší ľudia a ovplyvňuje to aj  ďalšie profesie ktoré s tebou spolupracujú alebo nadväzujú na veci, ktoré si vyrobil/pripravil ty. Určite sa to v živote nepodarí každému, ale ľudia, ktorí vyhrali rovnakú lotériu ako ja – sú zdraví, mali šancu na vzdelanie a mali okolo seba rodinu, sa nemajú na čo vyhovárať. Je to len a len v ich rukách a vždy to vedia celé zmeniť. Mám panický strach z toho, že by som sa v mojej šesťdesiatke prebudil s pocitom, že väčšiu časť môjho života som robil niečo, čo ma nebaví.

 

Aké spätné väzby si mal na svoje vystúpenie na minuloročnom TEDxBratislava?

Super. Na javisku som pri tom potlesku mal reálne čo robiť od dojatia. Je to jeden z mojich najsilnejších zážitkov.

 

Na svojej webovej stránke uvádzaš, že chceš v budúcnosti kandidovať na prezidenta. Myslíš to vážne?

Samozrejme.

 

Marian Jaslovský, Mindshare Slovakia

Rozhovor vychádza pri príležitosti konferencie TEDxBratislava. Pozri aj rozhovor s organizátorkami podujatia.

Práce Jakuba Ptačina

TEDxBA FB partner badge Mindshare

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

114 Flares Twitter 10 Facebook 62 Google+ 4 LinkedIn 38 Email -- Filament.io 114 Flares ×