V novom seriáli Rozhovory v sieti na blogu našej agentúry Mindshare Slovensko sa budeme rozprávať s ľuďmi, ktorí sú alebo boli aktívni v sociálnych médiách. Básnik, textár, spisovateľ, vydavateľ, výtvarník a ktoviečo všetko ešte, Daniel Hevier, patril k tým najaktívnejším. Na Facebooku mal 5000 priateľov – maximum, viac sa na osobnú stránku pridať nedá. Vzorne s nimi komunikoval.

 

Minulý rok však nečakane s gestom z facebooku odišiel, argumentujúc, že ho to rozptyľuje pri poriadnej práci. Nedávno sa rovnako nečakane zjavila jeho oficiálna stránka.

Každý dnes potrebuje predať svoju prácu. Neľutuješ toto rozhodnutie?
Naopak, raz za čas si poviem: ako dobre, že tam už nie som. FB = Fajn Bolo. Ale stačilo.

Bolo toto rozhodnutie impulzívne alebo premyslené?
Dlho sa to vo mne zbieralo, čiže v tom to bolo racionálne rozhodnutie. Ale potom som konal impulzívne. Keď dokvapkala povestná posledná kvapka.

Môžeš ju skonkretizovať?
Neproduktívne hádanie sa, urazené reagovanie na zlomyseľné odkazy, ktoré sa nedotýkali iba mňa, ale aj mne blízkych kolegov.

Čo ťa pritiahlo späť na FB?
Ale ja tam naozaj nie som. Mám tam fanúšikovskú stránku, ktorú mi spravuje kamarátka.

Fanúšikov máš zatiaľ málo. Necítil si po tvojom odhlásení z facebooku odliv návštevníkov podujatí, ktoré organizuješ?
Nie. Mám čoraz nástojčivejší pocit, že si ťa ľudia nájdu, ak ťa potrebujú a vždy prídu tí, ktorí majú prísť.

Ale predpokladám, že nepodceňuješ facebook, twitter a podobne ako významný nástroj, ktorý pomôže mladým umelcom dostať sa do povedomia. Je to dnes ľahšie ako kedysi?
Všetko je dnes ľahšie ako inokedy.  Pravda, ak nie ťažšie. Nie všetko, čo je objektívne významné, môže mať význam pre konkrétneho človeka. Som vďačný za skúsenosť s FB, ale už som inde.

Na facebooku je aj tvoja neoficiálna stránka, ktorá sa však tvári ako keby si ju spravoval ty. Robíš niečo proti nej?
Nič. Čo by som mal? 

Napríklad nahlásiť to adminovi.
Vôbec sa tým nezaoberám. Viac ma rozhorčilo, keď nejaký hlupák ukradol identitu pánovi Lasicovi a v jeho mene píše stupídne depeše.

Ktoré vlastnosti sociálnych médií sa ti páčia (okrem samotného faktu, že sa vydavateľ, umelec alebo ktokoľvek môže spropagovať)?
To, že toto médium ti umožní stretnúť sa s ľuďmi. Odovzdať im to, čo ty vieš a čo oni nevedia. A naopak, samozrejme.

Máš s facebookom nejaký veľmi negatívny alebo, naopak, pozitívny zážitok?
Negatívne boli všetky tie neproduktívne škriepky, napríklad o tom, či je Habera … alebo nie, pretože o tom, že je dobrý spevák, hádam nikto nepochyboval. A pozitívne skúsenosti? Všetky tie stretnutia, z ktorých sa viaceré zosobnili.

Hovoril si, že negatívne skúsenosti boli dôvodom na tvoj odchod. Nestačilo napríklad na tie invektívy nereagovať? Lebo spomínané stretnutia, to je naozaj veľká hodnota. A čo môže byť pre tvorcu zaujímavejšie ako získavať bezprostrednú spätnú väzbu na to, čo robí?
Nepocítil som sklamanie z druhých, teda aj z tých, čo vysielali invektívy, ale zo seba. Že som objavil v sebe vlastnosti, z ktorých som nebol nadšený.

Nie je to s facebookom ako s alkoholom? Ten tiež nevytvára agresivitu  alebo iné negatívne reakcie, len otvára dvere, ktoré máme za triezva zamknuté. Vo virtuálnom priestore sú vôbec ľudia agresívnejší.
To akceptujem, ale prečo by som to mal mať denne na tanieri – čiže na monitore.

Marian JaslovskýMindshare Slovensko | Follow @BlogBrightMinds na Twitteri