To, čo chcem napísať, nebude o médiách, marketingu a reklame. Budem hovoriť o facebooku ako nástroji na spytovanie svedomia, nástroji ako sa opýtať otázky, na ktoré už je neskoro a zostanú nezodpovedané. Nedávno som sa dozvedel (samozrejme cez facebook messenger), že jeden môj nie veľmi blízky známy spáchal samovraždu. S kamarátmi sme diskutovali o tom, ako je to celé strašné, ako sa také niečo môže stať, že naposledy keď sme ho stretli bol úplne ok, skrátka, trúsili sme takéto zbytočné úvahy, ako to už chodí, keď človek nenájde správne slová. Na záver sme si pospomínali na spoločné zážitky s nebožtíkom a bolo vybavené.

rakef copy

S dotyčným mám štrnásť spoločných priateľov, a tak som sa stal pozorovateľom niečoho, čo by som nechcel nejako zvlášť rozoberať, ale je to určite dobrá téma pre profesionálov, psychológov a možno psychiatrov. Na inak pomerne prázdnu facebookovu stenu mladého chlapca, ktorý sa rozhodol vziať si život, začalo pribúdať nespočetné množstvo odkazov.

Nebudem ich citovať ale vypichnem aspoň tematické okruhy, ktorým sa smútiaci priatelia venovali:

  • Zhrozenie a otázky typu prečo
  • R.I.Ps / rozlúčky
  • Spomienky
  • Poďakovania
  • Obojstranná komunikácia medzi rodinou a priateľmi

Toto všetko by bolo v poriadku keby šlo o zlomenú nohu ale v kontexte udalosti, ktorá sa stala vzniká viacero otázok:

  • Spytujú si touto komunikáciou svedomie tí, čo majú výčitky že mu, či vedome alebo nevedome, neboli oporou keď ich potreboval?
  • Zaujímalo sa o neho toľko kamarátov aj offline, či len teraz sa všetci hlásia?
  • Dáva logiku komunikácia prostredníctvom sociálnej siete s niekým kto tu už nie je?
  • S kým reálne všetci komunikujú? Chcú byť len videní že sa (aspoň) teraz zaujímajú?
  • Ide o výčitky svedomia?
  • Ide o pokrytectvo?

Ako som však už naznačil, nechcem sa stavať do pozície psychológa a otázky nateraz asi ostanú nezodpovedané. Chcel som len poukázať na to, aký ďalší priestor dáva ľudom sociálna sieť a internet vo všeobecnosti.

Jeden môj kamarát definuje Facebook ako používateľské správanie, ktoré je obrazom reálneho života. V tomto kontexte mám však pocit, že človek v ťažkých chvíľach potrebuje skutočnú oporu, podporu, blízkosť rodiny a známych pred tou virtuálnou alebo nebodaj takúto  ex-post.

Takže mam silný pocit, že v tomto prípade definícia Facebooku nie je úplne správna.

Michal Bílik, Mindshare Slovakia

O autorovi

Michal Bilik

Podľa svojich slov je jeho náplňou práce v agentúre „všetko“, na vizitke má uvedené „Director, Client Leadership“. Veľkokapacitný športovec. Zaujíma sa o triatlon, technológie, špeciálne digitálne a internet a knihy. Má vlastnú značku vína.