V novinách a weboch ste si určite všimli, že sa čoraz častejšie objavujú infografiky, čo je niečo medzi obrázkom a otextovaným grafom. Je to jeden z prejavov tzv. dátovej žurnalistiky, v ktorej  síce nemusí byť prítomný príbeh, ale čísla pretavené do vizuálnej podoby hovoria jednoznačne a atraktívne.

wordle for make money

Obraz novinára sa desaťročiami menil. V 60. rokoch to bol najskôr človek, ktorý behá po vonku, stretáva sa s ľuďmi a horlivo si čosi píše do zápisníka. To behanie bolo povinnou jazdou žurnalistiky aj v ďalších desaťročiach, akurát zápisník vystriedali diktafóny. V kvalitnej žurnalistike musel byť vždy v texte prítomný živý človek, rozprávač. Príbeh bol svätý grál žurnalistiky.

Nástupom internetu sa práca mnohých novinárov zmenila. Napríklad ekonomická novinárčina sa dá v celkom v pohode robiť aj od stola. Máme e-maily a telefóny, tak ani na rozhovor nemusí novinár vyjsť z redakcie.

Potreba príbehu alebo zápletky však ostáva a nielen v reportážach a veľkých témach. „Story“ vyžadujú aj v lepších tlačových agentúrach. Článok skrátka nemôže byť iba kopa dát.

 

Alebo môže?

Vlastne môže. V prípade, že sa tieto dáta spracujú do prehľadnej a vizuálne príťažlivej infografiky s jednoduchým textom, vysvetľujúcim čísla a obrázky. Infografiky začali byť pred koncom minulého desaťročia plnohodnotným novinárskym žánrom. K požadovaným znalostiam práce žurnalistu pribudla štatistika, databázové aplikácie a schopnosť byť art directorom, teda zladiť sa s grafikom tak, aby výsledok bol čo najpôsobivejší.

 

Keď je príbeh brzdou

Médiá sa v posledných desaťročiach stali zajatcami vlastných stereotypov. Podľa publicistu Jana Bočeka za to môže, paradoxne, príbeh. „Novinári sa cítia byť rozprávačmi a sú na to poriadne hrdí. Na tom nie je nič zlé, naopak – rozprávači spájali každú spoločnosť, ktorá kedy chodila po povrchu planéty. Problém je v tom, ako novinárovo rozprávanie vzniká. Autor textu alebo klipu má často celú story v hlave ešte skôr, ak k nejh získa dáta; miesto nich poslúžia práve stereotypy, tie všetko vysvetľujú. Dáta sa stávajú otrokom príbehu. Pokiaľ dáta a príbejh nejdú dokopy, väčšinou sa dáta musia prispôsobiť príbehu,“ píše Boček v článku na serveri Finmag.cz.

Boček ponúka aj myšlienku, že nová forma žurnalistiky má pôvod v kríze, ktorá v roku 2008 tvrdo zasiahla americké noviny. Nastalo prepúšťanie, niektoré tituly zanikli, iné posilnili internetové vydania. Prehĺbila sa fúzia  tlačených vydaní. „Redakčné prostredie ožilo novými zvykmi, dlhoročných politických komentátorov doplnila mladšia generácia: programátori, webdizajnéri, hračičkári z ríše sociálnych sietí.“

 

Ako sa to robí?

Paul Bradshaw  vo svojom článku How to be a data journalist  hovorí o štyroch bodoch:

  1. Nájsť dáta
  2. Vyťažiť z nich zaujímavé informácie
  3. Vizualizovať dáta
  4. Prepojiť ich so zaujímavým rozprávaním

Takže klasicky orientovaní novinári sa nemusia obávať, nenahradia ich absolventi štatistiky a ITčkári. Ale ak sa chcú venovať tejto disciplíne, je dobré si naučiť sa napríklad pracovať s databázovými systémami MySQL alebo Python. Samozrejme, zaujímavé sú všetky zdroje dát a spôsoby, ako sa k nim dostať.

Pojem dátová žurnalistika zahŕňa celé spektrum aktivít a dáva príležitosť aj neprofesionálom – bloggerom, tvorcom videí na YouTube. Chce to len talent získať čísla a z excelovských tabuliek vytlačiť šťavnatý obsah.

 

Pražská odťahovka

Petr Koubský uverejnil na serveri Lupa.cz článok, v ktorom popisuje veľmi peknú prípadovú štúdiu z oblasti dátovej žurnalistiky: Dvaja novinári pracujúci pre vydavateľstvo Economia Petr Kočí a Jan Boček vytvorili po náročných byrokratických bitkách mapu, ktorá ukazuje frekvenciu odťahovania áut v jednotlivých pražských uliciach. Vyplýva z nej, okrem iného, že najviac sa odťahuje v uliciach, susediacich s odťahovými parkoviskami.

 

Na základe týchto zistení urobili dvaja novinári Hospodárskych novín rozhovor so šéfom pražskej mestskej polície.  „Rozhovor pripomína presilovku“, píše Koubský. „Dvaja dokonale pripravení novinári versus štátny úradník, ktorý skrátka nemá rozumnú odpoveď (a ani odvahu otvorene to priznať.“

 

Otázky

Toto je zároveň aj dobrá ilustrácia tézy „dátová žurnalistika nedáva vždy dobré odpovede, vždy ale umožňuje novinárom klásť lepšie otázky“.

To je v dnešnom svete plnom agresívjne šírených alternatívnych právd  veľmi užitočné. „Štatistika je ako bikini. Čo odhaľuje, čo skrýva, je podstatné, povedal emeritný profesor Aaron Levinstein, ktorý sa stál googlovateľným hlavne týmto statusom. Dobrá dátová žurnalistika môže dosiahnuť aj úplný striptíz alebo aspoň zminimalizovanie bikín.

 

Srandičky

Aj keď sa vám môže zdať dátová žurnalistika ako riadna nuda, aj tu sa dajú vymyslieť vtipné veci. Napríklad súvislosť medzi globálnym otepľovaním a internetovým pirátstvom.

pirati

Alebo súvis medzi kvalitou rockovej hudby a produkciou ropy

oil

Ďalšie zaujímavé linky

appka-baner

O autorovi

Marian Jaslovský

Dlhoročný novinár. Ako žurnalista pracoval pre mnohé médiá a bol nominovaný na Novinársku cenu. Je autorom štyroch úspešných kníh. Rovnako ako písaniu sa venuje aj hudbe, spolupracoval s mnohými osobnosťami našej scény a aktívne fotografuje. Od roku 2019 je externým spolupracovníkom Mindshare a väčšinu svojej energie venuje občianskemu združeniu Post Bellum.