Na TEDxBratislava bude rozprávať aj VIERA LUTHEROVÁ. Pracuje ako školská a poradenská psychologička v Kremnici. Je aktívnou členkou Inštitútu psychoterapie a socioterapie. Píše, prednáša po celom Slovensku pre učiteľov, psychológov a vychovávateľov v detských domovoch. A aký je dôvod, že si ju usporiadatelia vybrali? „To, čo nám podľa Vierky chýba pri výchove detí, je lepšia schopnosť čítať v sebe. Jej realistický, priamy a naozaj partnerský prístup k deťom je hodný šírenia. Téma rodičovstva sa týka všetkých, lebo každý sme niekoho dieťa a s najväčšou pravdepodobnosťou budeme mať aj vlastné deti.“

A tu je rozhovor.

lutherova

 

Existujú nejaké rozšírené mýty o výchove, ktoré sa ukázali byť scestné?

Najnovšie teraz vybehli výskumy o odmeňovaní. Zistilo sa, že deti ktoré boli pri riešení hlavolamov odmeňované, si vyberali tie najľahšie a akonáhle dostali odmenu, ďalej ich už neskúmali. Deti, ktoré neboli motivované odmenou, si vyberali najťažšie a nestrácali motiváciu až do konca vymedzeného času.  Z neurologického hľadiska odmena znižuje vytrvalosť a odolnosť nervového systému. Zjednodušene môžeme povedať, že funguje ako droga. Chceme jej stále viac, ak nie je máme absťák. Takže odmeňovanie deti demotivuje, paradoxne.

Zaujímavé je aj zistenie o chválení. Deti mu nedôverujú. Často si ho vyhodnocujú tak, že sú asi hlúpejší a treba ich povzbudiť. Veria jej len do cca 7 rokov. Potom sú podozrievaví. Tiež sa ukázalo ako problematické pozitívne hodnotenia osobnosti v zmysle „veď ty si taký inteligentný, šikovný“ a podobne. Deti potom svoj úspech pričítavajú inteligencii a neúspech svojej hlúposti. Potom si volia ľahšie cesty, lebo riskujú, že by sa neukázali ako tí inteligentní. Ak si ale všimneme len proces „snažil si sa“, tak dieťa siahne aj na ťažšie zadania. Aj reakcia na neúspech bola odlišná. Deti z prvej skupiny boli úplne nešťastné, deti z druhej skupiny to videli tak, že dlhší čas, väčšia snaha bol problém a ťažšie testy hodnotili pozitívnejšie. Brali ich ako výzvu.

Mýtus o dôležitosti a význame sebadôvery úplne padol na kolená. Ukázalo sa, že vysoká sebadôvera nezlepšuje známky ani kariérny postup, nesúvisí s rizikovým správaním alebo menším užívaním alkoholu.  Jej znížená miera sa nevyskytuje u násilníkov, ktorý jej nedostatok takto kompenzujú.

 

Aké sú štatisticky najväčšie chyby, ktoré robia pri výchove slovenskí rodičia? Robia sa nejaké prieskumy?

Také výskumy nepoznám, čo neznamená, že sa nerobia. Čo však sledujem v článkoch, u kolegov a vo svojej praxi tak dosť zaznieva téma určovania hraníc. Rodičia ich nevedia a boja sa stanovovať. Majú strach, že sú autoritatívni, že ubližujú dieťaťu. Pričom opak je pravdou. Výsledkom je sebestredné dieťa, ktoré nemá v zornom poli existenciu iných ľudí. Druhý extrém, čo pozorujem, je riešenie komplexov a ega rodičov cez projekt – SKVELÉ DIEŤA. A často dostanú pravý opak. Preťažené dieťa je úzkostné, opatrnícke, neurotické alebo agresívne.

 

Kedy sa vlastne začal formovať moderný pohľad na výchovu dieťaťa?

Ak rozumieme pod moderným liberálnejší prístup, tak to bolo s objavením sa humanistickej psychológie, ktorá sa formovala postupne od 50. rokov. v 60. rokoch to už preniklo do širšieho povedomia. V 60. rokoch celkovo prišlo veľké uvoľnenie. Humanistická psychológia začala stavať do centra pozornosti človeka a jeho potreby.

 

Ako sa to premietlo do odbornej praxe psychológov a pedagógov?

V terapii to bol klient a vznikla klientom centrovaná terapia (person centred approach – PCA). Prišli názory, že klient si vie najlepšie pomôcť sám, len mu treba vytvoriť vzťahové podmienky, aby sa nebál objavovať a realizovať svoje vlastné riešenia. V školstve sa začalo prihliadať na potreby žiakov. Žiak si mal určovať proces vzdelávania, odborne sa tomu povie osobou centrované vzdelávanie (person centred education – PCE). Tieto myšlienky prenikli aj do iných oblastí – zdravotníctva, manažmentu, politiky a tiež aj do výchovy.  U nás prišla zmena po páde komunizmu. Vyšlo množstvo literatúry a postupne sa začal meniť aj prístup.

 

Aký je váš vzťah k TEDxBratislava a o čom budete hovoriť?

TEDx vnímam ako prestížnu akciu. Už roky sledujem videá z rozličných oblastí, poväčšine zo zahraničia. Myslím si, že je to veľmi výživné vzdelávanie a som hrdá, že som medzi pozvanými. Budem hovoriť na tému výchova a rodičovstvo. Aké motívy, strachy a pochybnosti určujú naše reakcie k deťom a prečo je dôležitejšie porozumieť radšej sebe než dieťaťu.

 

Stránka TEDxBratislava

Sekcia TEDxBratislava na tomto blogu

 

Marian Jaslovský, Mindshare Slovakia