Softvérové múzeum, prehliadka 2: Prichádza internet!

Vintage predmety nás tešia aj keď ich nahradili modernejšie veci: Sú buď dekoráciou alebo inou milou spomienkou na časy minulé. Ale čo so softvérmi, teda aplikáciami, ktoré doslúžili? Tak som sa rozhodol vzdať im hold aspoň sériou článkov.

V prvej prehliadne virtuálneho múzea sme si pripomenuli časy pred internetom. Je to neuveriteľné, ale aj také boli. No ale skutočná zábava začala až s nástupom internetu. Ak si ho pamätáte, tak ste boli (u nás) počítačovo aktívni už v prvej polovici 90. rokov a zrejme ste pracovali v akademickom prostredí. Pre prvých geekov z laickej sféry sa net otvoril až v druhej polovici 90s.

Stručná história

Vznik slovenského internetu zaplatilo rakúske ministerstvo školstva. V roku 1991 vznikol SANET, združenie slovenskej akademickej obce. Jeho snahou bolo vystavať domácu internetovú infraštruktúru a hoci internet bol v tom čase len pre akademikov, SANET počítal aj s komerčným využitím (pozri článok na Tech.sme.sk).

Prvá internetová linka na Slovensku Banská Bystrica-Praha ohromovala rýchlosťou 9,6 kbit/s, postupne pribúdali ďalšie mestá. Prvá slovenská webová stránka vznikla v roku 1994, vytvoril ju Ústav automatizácie a komunikácie v Banskej Bystrici a nemala podstránky, len textové informácie a linky na ftp servery. V tom istom roku sa však na webe ocitol vďaka SAV aj Denník SME a nesmelo pribúdal ďalší obsah. Na internet sa pripájalo cez telefónnu linku modemom, čo si nemohol dovoliť hocikto, a tak začalo obdobie internetových „kaviarní“. Tá prvá, Ďaťelinka, vznikla v roku 1996 v Banskej Bystrici.

Pamätáte sa na tento zvuk? Dodnes znie pre mnohých magicky, lebo pripojenie na internet nebolo pre nás samozrejmosťou, ale obrovským dobrodružstvom.

V roku 1997 vznikol „nultý“ internetový magazín Sieťovka, ktorý je spojený s menom internetového maniaka a propagátora, hudobníka a herca Jaroslava Filipa. Na internete začali pôsobiť aj komerčné firmy, ale žiaden biznis to nebol, skôr išlo o evanjelizáciu nových technológií. Jedna z týchto spoločností, Gratex, začala v roku 2001 vydávať prvý profesionálny internetový magazín inZine so stálou redakciou, rubrikami a pomerne slušnou, a hlavne vernou čitateľskou základňou, ale zrejme predbehol svoju dobu. Redakcie printových médií väčšinou v tom čase ešte nevideli nejaký presvedčivý dôvod, aby išli s obsahom na internet.

Prehliadače

Potom začal obsah potupne pribúdať a každý si pamätá stránky, ktoré sledoval. My sa teraz pozrime na niekoľko nevyhnutných aplikácií. Základom pohybu na internete boli a sú, samozrejme, prehliadače.

V počiatkoch internetu to bolo v podstate jednoduché, ale vojna browserov bola o to tuhšia. V druhej polovici 90. rokov sa o podiel na trhu súperili Netscape Navigator a Microsoft Internet Explorer. Odhliadnuc od toho, že je dnes celkom vtipné, že prehliadač od Microsoftu sa uchádzal o významný podiel na trhu, vojna to bola skutočne krutá a niektoré stránky boli optimalizované len pre jeden z nich. Ak ste používali ten druhý, smola.

Navigator vs. MSIE bol však až finálový zápas, predchodcov mali niekoľko. Na tejto stránke vidíme chronologicky všetky až po Google Chrome Beta (2008)

Ako sa vyhľadávalo?

Google nebol ani vo hviezdach a aj keď bol web rádovo menší, čo sa týka objemu dát, vyhľadávať v ňom bolo ťažšie. Pred rokom 1994 nebolo možné web prehľadávať, bolo treba mať priamu adresu. Potom začali vznikať indexovacie vyhľadávače: WebCrawler, Lycos, najznámejšia bola asi Altavista. Pozri aj článok.

Google prišiel až v roku 1998 a veľmi rýchlo zvíťazil. Vyhľadávače boli pred jeho érou nespoľahlivé, preto mnoho ľudí dávalo pri hľadaní stránok prednosť katalógom, v ktorých boli odkazy „ručne“ (teda robili to ľudia), roztriedené v kategóriách. Typickým predstaviteľom bol portál Yahoo, ktorý ponúkal aj takéto služby. Je zaujímavé, že u našich západných susedov jeden taký katalóg, Seznam.cz stále úspešne prežíva, čo je vlastne dnes už anomália.

Komunikácia

Internet vznikol ešte pred WWW – worldwide webom, teda systémom stránok, nekonečne poprepájaných hyperlinkami, ktoré si prezeráme práve prostredníctvom prehliadačov. Vznikol kvôli komunikácii a zdieľaniu obsahu.

Presne na to slúžili BBS (bébéesky – Bulettin Board System). To si pamätajú len naozajstní veteráni. Systém pracoval v textovom režime, ale v mnohom bol pioniersky – človek mal zriadený profil, nástenku s odkazmi, elektronickú poštu, ktorú mohol posielať buď jednotlivcovi alebo celej komunite, a mohol dať k dispozícii súbory a aplikácie na inštalovanie. Legálne samozrejme. :-)

Takto atraktívne to vyzeralo.

Prvou možnosťou, ako cez internet komunikovať v reálnom čase, bol program IRC (Internet Relay Chat), resp. mIRC. Systém to bol pomerne zložitý, jednotlivé skupiny komunikovali v „miestnostiach“ nazvaných channels a správy sa dali posielať buď všetkým na kanáli alebo jednotlivcovi.

Práve kvôli komplikovanej obsluhe bola pre mnohých vyslobodením aplikácia ICQ (transkripcia I Seek You), ktorú vytvorili štyria izraelskí študenti v roku 1996. Na kontakt s kýmkoľvek na svete stačilo mať jeho nick alebo unikátne číslo, a samozrejme súhlas. Ak bol človek offline, správa ho počkala. V časoch, keď iné komunikátory v živom čase neexistovali, bolo ICQ naozaj kráľovským nástrojom na vykecávanie, ale aj prácu. ICQ vo vyšších verziách zvládlo aj skupinovú diskusiu, ale používal sa hlavne na osobnú komunikáciu s niekým, kto je ďaleko. Typické logo kvietka máme mnohí v živej pamäti. Až v polovici „nultých“ rokov trh postupne ovládol Skype. A predstavte si, funguje ešte vo webovej verzii!