Hoaxy, falošné správy a propaganda otravujú náš digitálny priestor a ich toxický vplyv je čoraz zreteľnejší. Povedzme si rovno, väčšine ich šíriteľov o pravdu vôbec nejde a aj pri jasnom dôkaze, že rozširujú lož povedia, že to síce nie je pravda, ale mohla by byť.

Nám však na pravde záleží, a tu treba povedať že pri mnohých závažných veciach neplatí to alibistické, že pravda je uprostred, každý má svoju pravdu alebo pravdu sa aj tak nedozvieme.

V minulom článku sme si ukázali, ako si overovať obrázky na internete. Dnes si povieme niečo, čo možno nie je také jednoznačné, ale je naozaj v súčasnom mediálnom mišmaši mimoriadne dôležité. Ako pristupovať k samotným správam. Na záver si povieme niečo o videu.

 

Seriózne médiá uvádzajú seriózne zdroje

Neseriózne nie. Bodka. Ak médium preberá informáciu z agentúry alebo iného média, uvedie to. Seriózne zdroje si získanú informáciu overujú z viacerých zdrojov, spravodajstvo je objektívne a nepodsúva názory a je to vidno už od titulkov. Vymyslený priklad: Seriózny zdroj napíše do titulku: Vladimír Putin prijal Angelu Merkelovú. Dezinfo web by to uviedol asi takto: Vlastizradca Kiska sa stretol s vítačkou imigrantov Merkelovou. A text môže byť kľudne správa prevzatá od SITA.

Ak je správa senzačná a chýbajú jej zdroje, prípadne sú nalinkované iné dezinformačné weby, je to s najväčšou pravdepodobnosťou dezinformácia a médium je neseriózne.

Serióznosť média sa, okrem obsahu, dá zistiť pomerne jednoducho: Je transparentné. V tiráži alebo sekcii kontaktov majú mená spravidla viacerých telefónnych čísel a e-mailov na jednotlivé oddelenia, články sú podpísané.

Príklad, ako pracujú dezinformačné weby je iniciatíva bloggera Jakuba Godu, ktorý pod vymysleným menom oslovil dezinfo web Hlavné správy že je fanúšik, chce pre nich písať a skutočne pre nich nejaký čas písal články, ktoré si komplete vymyslel. Blog o tejto akcii si môžete prečítať tu.

Samozrejme, mýlia sa aj seriózne médiá, ale pri prešľapoch je úplne normálne uverejniť opravu, prípadne na webe upraviť článok tak, že upravený text naďalej vidno, len je preškrtnutý.

Samostatná kategória je bulvár. Aj pre ten by mala platiť novinárska etika a ani bulvár by nemal uverejňovať klamstvá a dezinformácie.

 

Overovanie kľúčových slov      

Čím senzačnejšia správa je, tým väčšiu ostražitosť si vyžaduje. Ak obsahuje fotografiu, tak si ju môžeme „prelustrovať“ podľa fotky (to už sme spomínali), ale nezaškodí použiť aj niekoľko kľúčových slov, preložiť do angličtiny a hodiť do googlu.

Informácie o hoaxe sa možno nachádzajú aj na špecializovaných stránkach Hoax.cz alebo zahraničných: Hoaxes.org, Snopes.com alebo Hoaxbusters.com.

 

Úvahy nad článkom

Možno by sme si mali povedať aj o analytike samotnej správy, pričom je známych 5 otázok, ktoré by sme si mali položiť pri textoch, ktoré vzbudili našu pochybnosť:

  • Kto? (autor, médium)
  • Čo? (obsah správy, názory, ktoré reprezentuje)
  • Komu? (akej cieľovej skupine je správa určená, ako sa k nej dostáva, ako sa šíri)
  • Ako? (Aký jazyk a formu používa, aké emócie vyvoláva)
  • Prečo? (kto má z toho úžitok, aký má cieľ)

Veľmi vtipne, a aj pre mladšiu generáciu, komentuje tieto otázky známy česky youtuber Kovy vo svojom Mediálnom ringu. Odporúčam!

 

Occamova britva

Pri hodnotení správ by sme si mali spomenúť aj na Occamovu britvu, čo je princíp anglického filozofa Viliama z Occamu a svojou geniálnou jednoduchosťou pretrvala stáročia. Jej princíp sa dá vysloviť takto: Ak na nejaký jav sú viaceré vysvetlenia, je lepšie uprednostniť to najmenej zložité.

Príklad: Niekto dostane šmyk na suchej ceste a narazí do stromu.

Verzia 1: Vodič na chvíľu stratil pozornosť, dostal šmyk a narazil do stromu.

Verzia 2: Vodič bol objektom záujmu nejakého veľmi vplyvného a bohatého zloducha, ktorý všaka špionážnym systémom zistil, že po tej ceste vtedy a vtedy pôjde, dal ju upraviť  nanorobotmi, odviedol obeti pozornosť lietajúcim dronom, nanoroboty usmernili auto rovno do stromu a potom  zahladili po sebe stopy a zmizli.

Tak ktorú si vyberiete?

To sme však už v trochu inej krajine a preto sa poďme pozrieť, čo s nešťastnými videami.

 

Overenie videí

Na overenie videa nemáme také možnosti ako pri overení obrázkov, ale niečo predsa len máme: Nástroj Citizen Evidence lab nám „rozmení video na drobné“, ak je záznamov viac, popíše históriu zverejnení a extrahuje text, vytvorí náhľady. Stačí zadať webovú adresu videa. Bohužiaľ to funguje len na YouTube. S náhľadmi potom pracujeme ako s fotografiami.

Náhľady nám z videa urobí aj BoingBoing.

Ak chceme overovať video, tak nám niekedy neostane, len vložiť kľúčové slová do googlu a normálne nájsť históriu.

A na záver zaujímavý nástroj. Na stránke Fotoforensics si môžete overiť, či bolo s fotografiou manipulované alebo nie.

O technikách dezinformátorov sa môžete dočítať aj v tomto článku na blogu Dezinformácie, hoaxy, propaganda.

 

Marian Jaslovský, Mindshare Slovakia

Ilustračný obrázok Pixabay.com

O autorovi

Marian Jaslovský

Dlhoročný novinár. Ako žurnalista pracoval pre mnohé médiá a bol nominovaný na Novinársku cenu. Je autorom štyroch úspešných kníh. Rovnako ako písaniu sa venuje aj hudbe, spolupracoval s mnohými osobnosťami našej scény a aktívne fotografuje. Od roku 2019 je externým spolupracovníkom Mindshare a väčšinu svojej energie venuje občianskemu združeniu Post Bellum.