„Nezabudnite, že zajtra začne nové pravidlo na Facebooku, kde budú môcť používať vašu fotografiu Nezabudnite na zajtra termín! Všetko, čo ste kedy poslali, sa stane verejnosťou od zajtra. Dokonca aj správy, ktoré boli odstránené alebo fotografie nie sú povolené. Stojí to za jednoduché kopírovanie a vkladanie nič lepšie, než je ľúto. Neposkytujem Facebook ani žiadnym subjektom spojeným s povolením Facebook používať moje obrázky, informácie, správy alebo príspevky, či už v minulosti alebo v budúcnosti. S týmto vyhlásením oznamujem Facebooku, že je prísne zakázané zverejňovať, kopírovať, distribuovať alebo prijímať akékoľvek iné opatrenia proti mne na základe tohto profilu a / alebo jeho obsahu…“ atď.

Koľkokrát ste to v poslednom čase čítali u svojich facebookových priateľov tento tragicky preložený text? Keď im vysvetlíte, že ide o hoax, ktorý je tu v rôznych variantoch už od roku 2012 (ako sa popisuje na stránke Hoax.cz), možno povedia, že istota je istota. V tomto prípade je však jediná istota: Že sa človek trochu strápni.

Pravdou je, že tento hoax nikomu neubližuje, ak teda nerátame imidž jeho šíriteľov. Pri tejto príležitosti si človek nevdojak spomenie na časy, keď hoaxy nešírili nenávisť voči menšinám, imigrantom, neboli to účelové klamstvá slúžiace na diskrimináciu, ponižovanie, nebezpečné šarlatánstva alebo konšpiračné bludy, a boli v podstate zábavou či folklórom.

Poďme si na ne zaspomínať.

 

Čo je hoax?

Anglické slovo hoax podľa stránky Hoax.cz znamená v preklade falošnú správu, mystifikáciu, novinársku kačicu, poplašnú správu, ale aj výmysel, žart, kanadský žartík. Mohlo by sa zdať, že šírenie hoaxov podmienil internet a hlavne sociálne siete, ale tento žáner je oveľa, oveľa starší.

 

Čierna sanitka a únos v obchodnom dome

V januári TOHTO ROKU sa medzi obyvateľmi podtatranských obcí rozšírila správa, že v ich regióne chodí čierna dodávka, ktorej posádka láka deti a unáša ich. Polícia však o ničom nevedela. Ide zatiaľ o posledný výskyt jednej z najstarších fám – prvýkrát sa rozšírila už v 80. rokoch a nielen u nás, ale aj v Poľsku, ale tam to nebola sanitka alebo dodávka, ale osobný automobil značky Volga. Deti mali byť unášané za účelom odberu orgánov. Takýmto fámam sa hovorievalo aj mestské mýty (urbánne legendy) a ich korene siahajú možno až do staroveku, keď si ľudia po večeroch rozprávali strašidelné príhody a aby im dodali na autentickosti, tak ich samozrejme nerozprávali ako nejaké povedačky, ale ako príbeh, ktorý sa komusi naozaj stal. Je ich veľké množstvo, ale čierna sanitka zostáva ich etalónom a dala dokonca meno knihe o českých urbánnych legendách. V niektorých variantoch sa hovorilo aj o bielej dodávke.

Modernejší variant tohto príbehu je únos dieťaťa v obchodnom dome. Keď dievčatko šťastnou náhodou našli, bolo ostrihané, prezlečené a nafetované, zrejme pripravené na prevoz niekam, kde mu urobia niečo strašné. Čo s ním zamýšľali, to sa nedozvieme. Čítaj viac.

 

Ihly a zasa ihly

Takto pred dvoma rokmi zdieľal neúspešný prezidentský kandidát Štefan Harabin hoax o ihlách, infikovaných vírusom HIV na čerpacích staniciach, ktoré sú údajne umiestnené na tankovacích pištoliach. Ide o starý hoax (prvý výskyt zaznamenaný v roku 2010). Samozrejme je to kompletne nezmysel, už len preto, lebo zloduch, ktorý by inštaloval nakazené ihly, by ich musel vymieňať každých niekoľko minút, lebo vírus prežije len v prostredí telesných sekrétov pri telesnej teplote a na vzduchu sa rýchlo inaktivuje.

Ihly na pumpách sú len variantom ihiel v sedadle kina. Tento hoax siaha až do roku 2001.

Vírusom HIV mali byť nakazené aj pomaranče z Líbye (hoax z roku 2015)

 

Žiletky v toboganoch

Nikto nevie, ako vznikali tieto historické fámy, je to zrejme podobný mechanizmus ako pri vtipoch, ktoré tu zrazu sú, ale nikto nikdy nepovie „práve som vymyslel vtip, vypočujte si ho“. Každopádne však vieme, že ich autorov fascinovali invazívne záležitosti (ostré predmety vs. ľudské telo), lebo jeden z rozšírených hoaxov bol o inštalácii žiletiek vo vodných toboganoch. Jedna z verzií je aj rasistická, žiletky mali inšlalovať Rómovia. Žiadna sa však nepotvrdila. To sa žiaľ, netýka sadistov, ktorí nechávajú psom nástrahy s kúskami žiletiek. Tie sa, žiaľ, potvrdili.

 

Ďalšie perly ľudovej klenotnice

  • Veľmi stará urbánna legenda (z roku 1976) hovorí, že E330 je karcinogénna látka. Je to však obyčajná kyselina citrónová. Viac v blogu.
  • Z roku 2007 pochádza hoax, že ak vám niekto zoberie násilím platobnú kartu a pod nátlakom vás núti vybrať peniaze, treba nadiktovať PIN opačne a tým pádom bleskurýchlo prídu policajti. Čítajte viac.
  • Z kategórie obzvlášť cynických hoaxov je zdieľanie ťažko chorých detí s tým, že za každé zdieľanie dostane od niekoho nejakú čiastku (viac na hoax.cz).
  • Menej odporný, ale rovnako hlúpy bol hoax s preposielaním mailov, za ktoré vraj Bill Gates zaplatí – niečo na spôsob pyramídovej hry.
  • Celkom vtipná (aj keď nechcene, samozrejme) bola fáma o farebných pásikoch na spodku zubných pást, kde čierny pásik označuje, že v paste je iba čistá chémia a máme sa jej vyhýbať, modrý, že v paste sú aj lieky a zelený, že je prírodná. Tu je vysvetlenie.
  • Iné farebné značky, tentoraz na tetrapakových mliečnych škatuliach, mali označovať, že staré mlieko je pozlievané, prevarené a znovu distribuované. Mozog sa bráni pochopiť, ako tomuto niekto mohol uveriť. Tu je článok.
  • Dobrá výchova mi zakazuje opísať, čo podľa ďalších hoaxov našli hygienici v majonéze richmana (11 druhov) a aké mäso vraj dávajú do burgerov MacDonald’s.
  • Stará fáma hovorí o mačacom pazúriku v čínskom jedle Čínske tajomstvo.
  • Mimoriadne vtipný bol o tom, že časť produkcie ryže z Číny sa vyrába z toxického plastu.
  • V roku 2007 sa objavil hoax o tom, že Mars bude veľký ako Mesiac, čo sa má udiať raz za niekoľko sto rokov. Doteraz sa to nestalo a ani stať nemôže.
  • Žilina má svoju legendu, kde v obchodnom centre miznú ľudia a straší žena bez tváre.

Toto sú „vintage“ hoaxy, na ktoré sme si pospomínali s mojimi facebookovými priateľmi, ktorým týmto ďakujem. Aj keď niektoré sú dosť drsné (veď aj ľudové rozprávky sú), oproti dnešným vyliatym stokám človek pociťuje skoro nostalgiu. Práve tento pocit sa mi vrátil pri naivnom prehlásení o duševnom vlastníctve na facebooku. Kiežby všetky fámy boli takéto.

V každom prípade však platí: Informácie treba preverovať.

Marian Jaslovský, Mindshare Slovakia

O autorovi

Marian Jaslovský

Dlhoročný novinár, v Mindshare pôsobí ako manažér a analytik sociálnych médií, je i editorom tohto blogu. Ako žurnalista pracoval pre mnohé médiá a bol nominovaný na Novinársku cenu. Je autorom štyroch úspešných kníh. Rovnako ako písaniu sa venuje aj hudbe, spolupracoval s mnohými osobnosťami našej scény. Okrem vecí okolo hudby ho baví bicyklovanie, varenie a fotografia. Je priaznivcom opatrného pohybu v prírode.