Kancelárske stoličky, na ktorých denne sedíme a niekedy považujeme za samozrejmé, sú vyvrcholením procesu trvajúceho stovky rokov, ovplyvňovaného trendmi dizajnu a socioekonomickými faktormi. V dnešnej dobe, kedy veľa z nás pracujú doma, je dosť dôležité, aby sme sedeli dobre a zdravo. My sa v našom článku pozrieme na históriu kancelárskych stoličiek, ktorá je zaujímavejšia, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Darwinove kolieska a Ceasar

Jedným z prvých známych inovátorov, ktorí vytvorili modernú kancelársku stoličku, bol prírodovedec Charles Darwin, ktorý je otcom myšlienky primontovať na nohy stoličky kolieska, aby sa mohol rýchlejšie presúvať po svojej pracovni od exempláru k exempláru.

Vráťme sa však k stoličke ako takej. Prvé znázornenie sediacich ľudí pochádza zo starovekého Egypta. Väčšinou išlo o panovníkov sediacich na tzv. reprezentatívnych stolíkoch. Sedenie na stoličke bolo výsadou elity a znakom moci a autority.

Historici tvrdia, že najskoršiu kancelársku, teda pracovnú stoličku možno vysledovať u Juliusa Caesara. Rímsky cisár riešil úradné záležitosti sediac na tzv. sella curulis (kreslo zdobené slonovou kosťou, znak vyššej vrstvy). Kým túto stoličku používali aj iní vladári, sudcovia a kňazi, Caesar nakoniec svoju stoličku odlíšil tým, že si ju vzal kamkoľvek, kde práve úradoval. Jeho pozlátené „kancelárske“ kreslo bolo prepravené hneď vedľa svojej koruny a iných cenností. Sedieť na ňom mu dávalo väčšiu autoritu a pomohlo mu, aby sa väčšmi javil bohom.

Vek priemyslu a Bismarck

V priebehu storočí sa kancelárska (zatiaľ ju nazývajme pracovná) stolička vyvíjala a ľudia oceňovali jej prednosti. S príchodom železničnej dopravy v polovici 19. storočia sa podniky začali rozširovať nad rámec tradičného modelu rodinnej firmy s malým dôrazom na ich správu. Keď podniky začali rozširovať svoje oblasti služieb, museli držať krok s objednávkami, vedením účtovníctva a korešpondenciou, a tým potrebovali  ďalší administratívny personál. Táto potreba smerovala k dizajnovaniu stoličiek určených špeciálne pre týchto nových administratívnych zamestnancov: kancelárskych stoličiek.

Ďalším  patrónom kancelárskeho kresla, ktorý ho pomohol popularizovať, bol jeden z najvýznamnejších politikov 19. storočia a zakladateľ Nemecka Otto von Bismarck. Jeho stolička síce nemala kolieska, ale bola už odľahčená a umožňovala pohodlnú prácu za stolom. Počas Bismarckovej vlády sa začali používať takéto stoličky v celom parlamente.

Americký  vynálezca Thomas E. Warren (1808) navrhol v roku 1849 Centripetal Spring Armchair, ktorú vyrobila spoločnosť American Chair Company v Troy v New Yorku. Prvýkrát bola predstavená na Veľkej výstave v Londýne v roku 1851 a od tej doby sa návrhy kancelárskych stoličiek či kresiel neustále vyvíjajú a stále sa snažia dosiahnuť rovnaký cieľ: poskytnúť pohodlné miesto na sedenie a prácu. Kancelárska stolička bola navrhnutá tak, aby zvýšila produktivitu administratívnych zamestnancov tým, že im umožnila zostať dlhodobo sedieť v kanceláriách. Otočná stolička s kolieskami zase umožnila zamestnancom zostať sedieť a napriek tomu sa presúvať v rámci svojho pracovného priestoru, čím sa eliminoval čas a energia vynaložená v stoji. Drevené sedlo bolo navrhnuté tak, aby sa zmestilo a podoprelo telo sediaceho zamestnanca, a operadlá lamiel a podrúčky (opierky rúk) poskytovali dodatočnú podporu na zvýšenie pohodlia zamestnanca. Rovnako ako moderné stoličky, aj mnohé z týchto modelov boli trochu prispôsobiteľné tak, aby poskytovali maximálny komfort a tým aj maximálny čas, ktorý človek strávil pri práci bez prestávky.

Dnešok

V dnešnej dobe  existuje niekoľko druhov kancelárskych stoličiek navrhnutých tak, aby vyhovovali rôznym potrebám. Najzákladnejšia je stolička, ktorá zvyčajne neposkytuje bedrovú opierku alebo opierku hlavy. Na týchto stoličkách  zvyčajne nemôžete sedieť dlhšie ako pár hodín bez toho, aby ste sa cítili nepohodlne, hoci často ponúkajú viac priestoru na presun ako stoličky vyššej kategórie.

Fotografie skorých kancelárskych stoličiek, napríklad Centripetal, sa veľmi nelíšia od  modernejších verzií. Dokonca aj skoré modely obsahovali otočné sedadlo a kolieska. Mnoho z nich tiež prišlo s určitými nastaviteľnými funkciami, ktoré umožňovali určité úpravy na základe potrieb jednotlivých užívateľov. Zatiaľ čo tieto stoličky boli funkčné, neboli vizuálne príťažlivé. Spravidla boli pokryté rôznymi odtieňmi čiernej a šedej.  Oživiť svet kancelárskeho nábytku trochou nápaditosti a tvorivosti sa rozhodol dizajnér Ettore Sottsass, ktorý pracoval pre talianskeho výrobcu Olivettiho, keď v kancelárii použil iný farebný odtieň a to jasne červenú, žltú a fialovú farbu. Tento trend sa dlho neudržal, no priniesol zábavu a nápaditosť do sveta kancelárskeho nábytku. Predstavte si, že táto stolička vznikla v roku 1970!

Vzápätí sa začal klásť dôraz na funkčne upravenú stoličku a ergonómia sa stala dôležitým aspektom. V súčasnosti majú kancelárske stoličky často nastaviteľné sedadlá, lakťové opierky, operadlá, chrbtové opierky a výšky, aby sa predišlo opakovanému stresovému zraneniu a bolesti chrbta spojenej s dlhším sedením.

A na záver jedna zaujímavosť.  Okrem iných šialeností bude rok 2008 navždy zapísaný ako čas, kedy sa uskutočnili prvé preteky na kancelárskych stoličkách v histórii. Podujatie hostil nemecký Bad Koenig-Zell a zúčastnilo sa ho viac ako 70 pretekárov, teda prísediacich. Dali by ste sa nahovoriť na takúto šialenosť?

Marcela Korytárová, Mindshare Slovakia

Zdroje:

https://www.wikipedia.org/

https://www.branchfurniture.com/blogs/turn-key/the-history-of-the-modern-office-chair

https://www.albacr.eu/sk/novinky-sr/alba-sk/historia-a-sucasnost-kancelarskych-stoliciek

O autorovi

Marcela Korytárová

Marcela plánuje kampane pre printové médiá a časopisy ju vždy lákali viac ako internety. Rada si však pozrie instagramy, venované móde.