Ako sa na internete nestať úplným somárom (aj keď je to ťažké)

Nedávno som zo seba urobil na facebooku neskutočného idiota. Nebudem hovoriť podrobnosti, lebo sa hanbím, ale z údajov dostupných v článku som zle vyrátal vek, kedy mala jedna celkom známa osobnosť dieťa (vyšlo mi, že bola neplnoletá), a na základe tohto výpočtu (za ktorý by dostal päťku aj druhák na základke) som rozvinul komunikáciu.

Bolo to takto: Kráčal som z obeda, v hlave plno vecí a ešte aj poobedná malátnosť a do toho fejzbúk cez smartfón. A ešte som musel dávať pozor kde stúpam, lebo sa šmýkalo. Nepozornosť na nepozornosť. A bolo to. Ešteže sa reakcie dajú zmazať.

Nie je to ľahké s tými internetmi. Koniny sa trepali vždy, ale iné je, keď niekto niečo „zavalí“ v prítomnosti pár ľudí v krčme, ktorí človeka hneď obsmejú a opravia a iné je to pred tisíckou „priateľov“. Instant messaging a sociálne siete môžu poskytovať cenný mentálny azyl, ale môžeme nimi veľmi efektívne distribuovať zlé veci, a nielen správy o vlastnej hlúposti. Skúsme sa na ne pozrieť.

Odžuby

Hoax nie je len obyčajný podvod, ako ho prekladá googlovský prekladač. Klamlivé, úmyselne zavádzajúce informácie tu boli vždy, aj v predinternetovom veku. Či už šírené s úmyslom pobaviť alebo z čistej škodoradosti, prípadne z iného dôvodu. Anály spomínajú na rozhlasovú adaptáciu románu H. G. Wellsa od režiséra Orsona Wellesa, ktorá sa začínala ako správa o invázii mimozemšťanov a v roku 1938 vydesila milióny Američanov.

Obľúbené vždy boli mestské mýty, šírené ústnym podaním. Poznáte „tento príbeh zažil môj  strýko“ a vypočujete si rovnaký a rovnako nepravdepodobný príbeh, ktorý zažil dedo niekoho úplne iného? O význame takéhoto „odžubávania“ svedčí, že máme aj sviatok hoaxov – prvý apríl.

V čase e-mailov však hoaxy získali parametre vírusu a dostali význam „klamlivá reťazová správa“. To sa sa len zosilnilo sociálnymi sieťami, pretože rýchlosť a  interaktivita je väčšia.

Mimochodom, historicky prvý hoax sa rozšíril prvého apríla (ako inak) roku 1984 vo vtedajšej sieti Usenet. Bola to citácia e-mailu  podpísaného ako [email protected] a hovorí o tom, že sa predstavitelia Sovietsky Zväzu stali používateľmi siete. Tí, čo nenaleteli, boli zhrození, napokon, bol stred studenej vojny a oteplenie zatiaľ v nedohľadne.

Na niektorý z hoaxov sme určite naleteli všetci. Spomínate si napríklad  na šialeného Japonca a jeho dekoratívne mačiatka bonsai kitten, vyrastajúce v zaváracích pohároch?

Najsociálnejšie hoaxy

Na facebooku sa hoaxom mimoriadne darí a dosť často majú ďaleko od niekdajšej nevinnej zlomyseľnosti, ktorá bývala namierená skôr na naivky.  Facebook je operatívnejší, má väčší ťah na bránu a umožňuje mocné samovznietenie nálad v diskusiách. Z najaktuálnejších hoaxov: Pamätáte sa na ten, že Rómovia majú lieky zadarmo? Alebo ten o rómskom parazitizme, ktorýúčinne vyvracia tento článok?  V týchto prípadoch je úplne jasné, komu to slúži. Alebo sofistikovanejší: Odpudivý obrázok dvoch obesených psov na strome, pred ktorými stoja dvaja počerní mladíci a usmievajú sa do objektívu. Samozrejme, debata sa zvrtla na Rómov a ako ich treba… doplňte si, čo chcete. Fotografia však pochádza z Austrálie, ide o divých psov dingov, ktorí tam sú za škodcov (bez toho, aby sme to obhajovali, išlo vlastne o loveckú fotografiu, veď aj u nás sa poľovníci usmievajú nad mŕtvolami zvierat, ktoré navyše ani nie sú škodcami). Odfotení muži mohli o Rómoch nanajvýš čítať, zdá sa však, že niekomu sa tá podobnosť náramne hodila.

Potom su tú hnusné žarty ako fotky detí s nádormi a bez končatín s tým, že Facebook im zaplatí peniaze za každý „lajk“. Sociálne siete v nedávnej dobe významne pomohli aj distribúcii výplodov človeka, ktorý sa podpisoval ako Milan Lasica, či list nejakého lýbijského občana, že ako dobre sa tam žije, ktorý distribuovalo Kaddáfího veľvyslanecttvo.

Láska cez internet

„S priateľkou sme obidvaja veľmi výbušné typy,“ hovorí kamarát. „Je zvláštne, že cez čet sme sa párkrát pohádali do krvi, raz aj skoro rozišli, a naživo ku konfliktu nikdy neprišlo.“ V skutočnosti to je normálne a teoreticky to ovláda každý. V osobnej komunikácii máme mnohé tlmiace zóny – úsmevy, pohľady, gestá, dotyky, tón hlasu, teda to, čomu sa hovorí neverbálna komunikácia. Pri čete nás pár smajlíkov z núdze nevytrhne, slová hrkocú obnažené na kosť, ktorá vie vážne udrieť.

Pozrime sa napríklad na akúkoľvek internetovú diskusiu hlavne na politiskú alebo rasovú tému a máme pocit, že sme sa ocitli priamo v pekle. Bezprostrednosť internetových diskusií často pôsobí ako alkohol, uvoľňuje v nás agresiu, ktorá by už hoc pri telefónnom dialógu ostala zamknutá vo svojej kobke.

Alternatívne reality a konšpirácie

Obrovské množstvo ľudí v súvislosti s antigorilími protestmi sa nespočetneveľakrát zdieľalo blogový článok o tom, ako médiá taja podrobnosti o revolúcii na Islande. Pretože, vraj, keby sa podrobnosti rozšírili medzi ľudí, znamenalo by to ohrozenie vlád na celom svete. Pritom už na prvej strane diskusií uviedol diskutujúci Fiki linky na šesť článkov, ktoré o revolúcii hovoria a pýta sa autora: „Ďalšia konšpiračná teória? O všetkom z blogu aj z tvojho prehľadu som vedel zo štandardných médií a z linkov vyššie vidieť, že samotné SME o všetkom informovalo. Jediný dôvod, prečo o tom málokto vie je, že ľudí to nikdy nezaujímalo. Zrejme preto, že Island je krajina mimo EU s počtom obyvateľov menším ako Bratislava.“

„V poslednom čase sa pristihnem, že niekedy článok „lajkujem“ alebo zdieľam ešte predtým, ako si ho poriadne dočítam,“ zveril sa mi kamarát keď sme sa bavili o rýchlokvasených reakciách. Facebook nie je médium, je to matrica, v ktorej si každý vytvára vlastné médium. To je samozrejme dané výberom priateľov a „priateľov“. Preto sú sociálne médiá takým príjemným miestom,  môžeme si vytvoriť ostrovček bez rušivých vplyvov. Ak niekto verí v Aštara Šerana alebo komunizmus, samozrejme sa obklopí ľuďmi, ktorí budú tiež veriť v Aštara Šerana a komunizmus.

Internet a postmoderná variabilita médií umožňuje každému veriť čo chce. Napríklad, že dvojičky si odpálili Američania, Holocaust nebol, že lietadlá nás naschvál posýpajú škodlivými látkami, vírus HIV je práca americkej armády, vakcíny sú neúčinné a je to len prostriedok na to, aby sa farmabiznis nabalil alebo teórie globálneho oteplenia sú spiknutím výrobcov slnečných kolektorov.Bludy o novom svetovom poriadku a aj ďalšie iné na facebookoch šíria aj uznávaní a podľa všetkého príčetní ľudia.

Medzera, kde sa končí „normálne“ a „alternatívne“ vnímanie sveta, je veľmi tenká.

Čo robiť?

Tu sú jednoduché tipy, ako sa v sociálnych médiách nestať idiotom:

1. V prípade, že čítate nejaký text, ktorý znie šokujúco a chcete ho lajkovať alebo zdielať, prečítajte si ho dôkladne, vygooglujte si nejaké podrobnosti, hlavne zistite si, či to nie je hoax, propaganda a podobne. Neverte ani najlepším kamarátom!

2.  Nezdieľajte šokujúce fotografie bez textu. Inak platí bod 1.

3. Nelajkujte stránky typu „Chcete sa dozvedieť skutočnú pravdu o….. (doplňte si, čo chcete) – dajte lajk.“ Môže ísť o facebookové stránky na predaj, a vaše meno sa múže ocitnúť v nejakej úplne inej skupine. Alebo sa len niekto chce dostať k vašim súkromným údajom. To isté platí o aplikáciách. Ak vám niekto chce niečo povedať, nepotrebuje na to váš lajk alebo app.

4. Premyslite si KAŽDÚ reakciu dostatočne dlho, rátajte od desiatich v prípade potreby aj do tisíc.

5. Ak sa v chate zvyšuje napätie, prerušte ho a choďte sa vyvetrať.

6. Verte tomu, že keby tento svet riadili ilumináti, vyzeralo by to tu asi lepšie. Skúste sa spoľahnúť na zdravý rozum. Konšpirácie sa v informačnom veku utajujú ťažko a vlády majú inú prácu ako sa tajne dohadovať ako vypiecť so svojimi občanmi. Jeden z dvoch výkladov Occamovej britvy znie: Ak pre nejaký jav existuje viacero vysvetlení, je lepšie uprednostniť to najmenej komplikované.

Marian Jaslovský, Mindshare Slovensko | Foto 4.bp.blogspot.com | Follow @BlogBrightMinds na Twitteri