Mobilné telefóny z nikoho fotografa neurobia.

Tento týždeň je v znamení mobilnej fotografie hlavne vďaka transakcii Facebooku, ktorý kúpil malú firmu/službu Instagram za veľmi veľké peniaze, čo vyvolalo porovnateľne veľký bzukot. To je možno dôvod ostať v téme.

O akvizícii roka píšeme aj v tomto článku a keď tak človek nad ňou uvažuje, až ho prekvapí, čo vzniklo z fotomobilu za dvanásť rokov.

Prvý mobil s fotoaparátom, Sharp J-SH04 vznikol v Japonsku (kde inde) a premiéru mal v novembri 2000. Jeho technické parametre: 110 000 pixelov (0,11 megapixla) a displej s 256 farbami. Bolo to v čase, keď profesionálni fotografi pochybovali o praktickej použiteľnosti digitálnych fotoaparátov a len tí najväčší technickí geekovia im predpovedali profesionálnu budúcnosť.

Použiteľný nástroj

Na rané fotografie z mobilov sa sotva dalo pozerať keď boli na displeji, nieto ešte po stiahnutí do počítača, ale ich kvalita sa stále vylepšovala. Stále však boli v pozícii teenagerskej zábavky. Všetko sa zmenilo po cunami v Ázii v decembri 2004 a teroristických útokoch v Londýne v júli 2005. Pri oboch zohrali veľkú úlohu amatérske zábery a videozáznamy z mobilných telefónov. U nás to boli výbuchy v Novákoch pred piatimi rokmi, v marci 2007). Amatérske fotografie sa ocitli na titulkách a vznikol pojem občianska žurnalistika (čítajte viac v mojom článku v SME). Mimochodom, v júni 2005 prišiel na trh Sony Erisccon K750, prvý fotomobil s automatickým zaostrovaním (rozlíšenie mal 2 MP).

Umenie?

Ďalším vývojovým krokom boli smartfóny, ktoré už naozaj reálne robia fotografie, použiteľné aj inak ako dôkazový materiál, že sa niečo stalo takto a nie inak. Fotografie zo smartfónov nepochybne môžu mať estetickú hodnotu, ale opäť sú tu názory, že fotografia z mobilu je skrátka odpad a ak má šancu byť zachytením udalosti, jej estetické hodnoty sú nulové.

„Fotenie telefónom je krásne svojou priamočiarosťou. Mobil je polariod dneška, skicár a diár, ktorý máte vždy poruke,“ píše na blogu profesionálny fotograf Juraj Kováčik. “Pri fotení s mobilom fotograf nevstupuje do procesu a aj onen povestný ,rozhodujúci okamžik’ je pri pomalej reakcii telefónu po stlačení spúšte občas viac hrou náhody, ako zámeru. Nemusíte myslieť na clony, expozičné režimy, zaostrenie či hĺbku ostrosti. Jediné, čo zostáva, je hľadanie obrazu, hľadanie svetla. Technická nedokonalosť fotiek z mobilu má svoje čaro a pôvab. Tak ako škŕkanie starej platne alebo zavŕzganie struny na hmatníku, sú zdrojom neurčitého pocitu pravosti a autentickosti. Mobily sú navyše občas schopné až prekvapujúco dobrých výsledkov. Tu je celý článok.

Slovo profíkov

Fotomobilom fotia aj “naozajstní” fotografi, ktorí ho používajú aj na profesionálne účely. Branislav Šimončík napríklad hovorí: “Na dovolenky si už ani neberiem iný foťák ako iPhone, používam ho aj na lokačné fotky (teda keď si idem nafotiť nejakú lokáciu). Ale mobilné fotografie som už uverejnil aj vo farebných časopisoch. Mojim hlavnými pomocníkmi sú aplikácie Cross Process a pixlromatic.

Milan Krupčík si obľúbil malé škatuľky už v roku 2000. „Vtedy som chytil do ruky Olympus Mju II na kinofilm a bolo to skvelé. Zabával som sa, keď ľudia nevedeli rozoznať, ktoré fotky sú fotené s Nikonom, a ktoré s Mju. Dnes na tento istý účel používam Nokiu N8 s 12 MB snímačom, ktorý hravo zdolá všetko, vrátane ospevovaných iPhonov. Nie je problém ani s farbami, ani so zrnom. Veľmi sa teším na nástupcu tohto telefónu Nokiu 808 PureView so 41 megapixelmi, ktorá má prísť v lete. S Nokiou som fotil Let’s dance, či točil napríklad Potichu tour Richarda Müllera. Rozdiel medzi N8 ostatnými telefónmi je hlavne keď fotím v podpriemerných svetelných podmienkach, kde čierna ostáva čiernou. Pri ostatných telefonoch dochádza k rozpadu čiernej.“ Filtre Krupčík nepoužíva, pretože má profi sadu plug-inov v počítači.

Čo je profesionál?

Amatér (teda ten, čo sa danou aktivitou neživí a robí ju ako hobby) môže pokojne dosiahnuť profesionálnu úroveň. Od profesionála ho líši to, že profesionál musí udržiavať štandard „aj keby sekery z neba padali“. Na mobilnú fotografiu sa s veľkým pochopením pozerá aj fotograf Pavol Funtal: Ja síce fotím z deväťdesiatich percent profi aparátmi keďže sa fotografiou dlhé roky živím, ale občas s obdivom čumím, že aké fajn fotky ľudkovia s mobilmi urobia. Dobrá fotka je dobrá fotka a je jedno, či bola urobená s krabicou od topánok (aj to sa dá), camerou obscurou, mobilom, alebo najdrahším Nikonom. A nevadia mi ani tie rôzne prípadne nedokonalosti na fotkách z mobilu, tak ako mi nevadí praskanie na vinylovej platni.“

“Kurvítka”

Averziu u mnohých vyvoláva aj záplava rôznych filtrov, ktoré obraz nejako upravujú, najčastejšie do moderného retro či vintage looku (ak si odmyslíme detské blbosti s hviezdičkami a srdiečkami). Preto im neprajníci hovoria kurvítka – vraj skur…jú beztak zlé fotky.

Pamätám si na moju prvú „retro“ fotografickú aplikáciu, volá sa Retro Camera a natešene mi ju ukázal fotograf SME Tomáš Benedikovič (inak človek, ktorý sa snaží do reportážnej fotografie výrazne vniesť estetické videnie). Obaja sme boli čerství majitelia mobilov HTC s androidom. Retro Cameru používam dodnes a dokonca som si ju upgradeol na platenú verziu Retro Camera Plus, ale úplne stačí základná. V nej si môžeme vybrať spomedzi šiestich foťákov, ktoré majú predlohy v skutočných prístrojoch a každý má samozrejme svojskú farebnosť, kontrastnosť a poetiku, nechýba ani doškriabaný film. Existuje aj vo verzii pre iPhone a v Androide má krásny widget, poličku s celou zbierkou prístrojov.

Na tomto mieste skončíme, ako sa patrí na seriály, vkročením do ďalšieho zaujímavého deja. Fotoaplikácií je obrovské množstvo a my vám na budúci týždeň mnohé predstavíme. Ak nám chcete odporučiť nejakú, s ktorou máte dobré skúsenosti, napíšte nám na našu facebookovú stránku, alebo ak náhodou nemáte, ne môj mail. Vďaka a do fotenia.

Marian Jaslovský, Mindshare Slovakia, ilustračné foto autor