text je úvodníkom newsletteru, ktorý si môžete objednať na adrese www.mindshare.sk (vpravo hore)
Facebook začal nedávno certifikovať pravosť stránok spoločností a celebrít, pretože bežne dochádzalo k ich privlastňovaniu, prípadne bolo ťažké rozlíšiť fan stránku a oficiálnu. Ani nie pred rokom Facebook deklaroval, že má 83 miliónov stránok na nepravé meno, čo je takmer 9 percent používateľov siete.
“Na internete nikto nevie, že si pes”, to bola obľúbená hláška z obdobia, keď celosvetová sieť začala byť v 90. rokoch naozaj významným komunikačným médiom. Identita na internete, to je vážna téma, ktorá vďaka dominancii sociálnych sietí len nabrala na význame.
V tejto situácii sa mi vidia čudné postoje bojovníkov za anonymitu internetu. Človek nie je mačkovitý dravec a vyvinul sa ako kolektívne zviera. Príslušníci tlupy, skupiny, kmeňa, obce si vždy videli do kuchýň a do spální. Strata časti súkromia posilňovala silu celku. Ľudia sa dostali do vedenia práve preto, že boli tím, nie voľné spoločenstvo indivíduí. Táto mentalita mnohým zostala. Preto to ochotné prezrádzanie intímností na facebooku. Anonymita a dokonalé súkromie začali byť “hodnotou” až vo veľkých mestských spoločnostiach.
Netreba zabúdať ani na to, že v našej kultúre sa cenia skôr akty, ktoré sú opakom anonymity: Originalita, kreativita. Skutočný tvorca nezdieľa, ale vytvára a nemusí sa maskovať.
Anonymita sa málokedy spája s niečím pozitívnym a človek bez bázne a hany si zakrýva tvár iba počas karnevalu (Zorro pomstiteľ je čestná výnimka). Nie sme neviditeľní a všade, kadiaľ chodíme, zo seba trúsime kúsky svojho ja, z ktorého sa dá vyskladať celkom komplexný obraz, tak prečo by to malo byť na internete iné. Samozrejme, dá sa to zneužiť. Ale zneužiť sa dá všetko, aj hrsť piesku.
Oprávnený pocit, že niekto sleduje a monitoruje jeho aktivity, aby to mohol zneužiť, môže mať len veľmi malá časť ľudí. My ostatní sme zaujímaví len na to, aby nám Google alebo facebook podstrčil tú správnu reklamu.
Marian Jaslovský