Tomáš Bella: Nemyslím si, že bulvarizácia je nutná

Jedným z najprekvapivejších mediálnych prestupov v poslednom čase bol návrat Tomáša Bellu na post zástupcu šéfredaktora SME. Po troch rokoch sa Bella vrátil k svojmu celoživotnému povolaniu – žurnalistike. Medzitým niekoľko mesiacov pracoval v konzultačnej spoločnosti pre nové médiá NextBig a predovšetkým bol zakladateľom a riaditeľom spoločnosti Piano Media, teda systému, ktorým sa platí obsah na webe systémom káblových televízií (jedna platba za balík programov).

Bella patrí k ľuďom, ktorý reálne zmenili slovenský web. Piano napriek svojej kontroverznosti (komu by sa páčilo zrazu platiť za obsah, ktorý mal dovtedy zadarmo) reálne rieši problém všetkých vydavateľov: Príjmy z printu klesajú a zisky za webovú inzerciu ich nevykrývajú. Bella sa však preslávil aj iným projektom – vybudovaním blogoviska blog.sme.sk, ktoré prvýkrát postavilo na jednu platformu profesionálov a bloggerov-amatérov a dnes dosahuje titanské rozmery.

Tvoj návrat do SME bol prekvapivý, Piano je úspešný projekt a ty si jeho duša. Čo predchádzalo rozhodnutiu?

Je to jednoduché – od svojich desiatich rokov som chcel byť novinárom, tri roky v Piane boli jedinými, kedy som robil niečo iné ako novinára, a dnes je už firma v stave, že je tam dosť šikovných ľudí a v mnohých ohľadoch vhodnejších pre danú prácu, ako som ja, takže sa znova môžem vrátiť k tomu, čo ma najviac baví.

V koľkých krajinách momentálne funguje Piano?

Na Slovensku, v Poľsku a Slovinsku momentálne fungujú národné systémy, kde je zapojená väčšina tlačených médií. V niekoľkých ďalších krajinách sú podpísané zmluvy s vydavateľmi, ktorí pripravujú spustenie vlastných platených služieb s Pianom, ktoré budú spočiatku fungovať len v rámci jediného média alebo jedného vydavateľstva.

Jednou zo závažných zmien v médiách posledných rokoch bola fúzia papierového a online vydania. Už to prestali byť dve oddelené entity, ale všetky správy idú cez hub, kde sa triedia. Myslíš, že aj tento model alebo spôsob práce ešte čaká nejaká zmena?

Kým v 90. rokoch mnohé médiá redakcie skôr oddeľovali, s nevysloveným vysvetlením, že chcú ochrániť inovatívne webové prostredie pred konzervatívnym vplyvom ľudí z novín, dnes je už integrácia jasný trend a myslím, že takto to už aj zostane: bude čoraz menej ľudí, ktorí budú môcť povedať, že oni pracujú len pre papierové noviny. Okrem iného preto, že dve veľké oddelené redakcie si už máloktoré noviny môžu dovoliť.

Ostanú papierové noviny niečím ako je dnes vinylový album, vintage spravodajstvom pre hipsterov, ktorí majú radi analógové fotoaparáty a bio šťavy? Čo môžu ponúknuť papierové noviny v konkurencii internetu, mobilných zariadení a kompletných vydaní zasielaných do čítačky?

V pozícii vinylu, teda niečoho výrazne menšinového, papierové noviny, prinajmenšom denníky, nemajú šancu prežiť, na to je ich vydávanie príliš drahé. Je silná teória, že z novín sa stane statusový symbol, že ak máte veľké auto a veľký stôl, tak tým hovoríte niečo o sebe, ak si naň ešte môžete rozprestrieť papierové noviny namiesto iPadu. Nikto ale ešte nevie, koľko ľudí takto bude chcieť pri papierových novinách zostať, a či to budú tí najbohatší alebo najchodobnejší.

Teoreticky vieme, čo by mali noviny ponúknuť, aby dokázali konkurovať rýchlemu internetu: analýzy, dôkladnejšie texty, zážitok z celého produktu vrátane dizajnu. V praxi asi nikto na svete ešte takéto noviny budúcnosti nedokáže ešte vyrábať.

Čítaš printové médiá?

Občas, denníky možno párkrát za mesiac. Čítam ale oveľa viac papierových časopisov, ako kedykoľvek predtým, len domov do schránky mi chodia štyri. Je známe, že časopisom sa všeobecne darí lepšie ako denníkom a myslím, že noviny by sa mali tým najlepším časopisom asi v budúcnosti trochu viac podobať.

Ako sa bude meniť žurnalistika? Je istá bulvarizácia nevyhnutná?

Nemyslím, že je nutná bulvarizácia. Ale je asi nutné, aby ešte niektoré ďalšie médiá prestali existovať, aby sa zvyšok mohol z peňazí na trhu uživiť.

Pochodil si mnohé zahraničné redakcie. Čo majú veľké denníky spoločné s našimi a kde sú rozdiely najvypuklejšie?

Nálada je všade na svete, možno okrem Indie a pár ďalších krajín v Ázii, rovnaká: predaj klesá, príjmy z novín klesajú, príjmy z webu stúpajú, ale nie dostatočne rýchlo. Čiže väčšinou medzi ľuďmi, ktorí sa venujú aj obchodnej stránke novín, vládne dosť veľká depresia. Zažil som aj scény, kde sa nás majitelia novín doslova pýtali, či im vieme pomôcť ich zachrániť. V tomto ohľade je situácia na Slovensku, povedzme, štandardná.

Na druhej strane, škála, na akej noviny fungujú, je tu, samozrejme, úplne iná ako vo väčších krajinách: ak veľké svetové noviny prepustia v rámci šetrenia dvesto ľudí, tak to je takmer toľko, ako majú slovenské denníky reportérov dohromady. Pritom americké aj slovenské noviny sa pokúšajú pokryť dianie na rovnakom počte kontinentov, takže rádovo menší počet ľudí sa musí niekde u nás prejaviť. Viac ľudí ale jednoducho väčšina slovenských médií dnes nie je schopná zaplatiť.

Čo s diskusiami na webe? Prinášajú kliky zaujímavé pre inzerentov, ale ich spornosť je užitočná. Na druhej strane, SME je kritizované za cenzúru. Dá sa to zariadiť tak, že diskusie nebudú „hnojové jamy“ webového vydania?

O zlepšenie diskusií sa snaží už veľa webov veľmi dlho a úspechy sú zatiaľ veľmi zriedkavé. Myslím, že v budúcnosti bude diskusií skôr menej ako dnes a budú moderované ešte prísnejšie ako dnes, ale bude to asi veľmi postupný proces zmeny.

Tu je rozhovor s Tomášom Bellom pre eTrend pri príležitosti nominácie na manažéra roka

Marian Jaslovský, Mindshare Slovakia