Na konferencii TEDxYouth Žilina, ktorá sa uskutoční 12. septembra, vystúpi aj SOŇA HOLUBKOVÁ, žilinská psychologička, iniciátorka nadácie Krajina harmónie, autorka úspešného festivalu Jašidielňa, Žena roka 2013. Soňa Holubková väčšinu života pomáhala ľuďom s postihnutím integrovať sa do normálneho života.
Ste držiteľkou ceny Žena roka. Komu by ste momentálne titul dali vy?
To, že som bola Ženou roka bolo pre mňa symbolom záujmu o životy ľudí s postihnutím. Cenu Ženy roka by som dala každej mame a keby bol Muž roka – tak aj otcovi za prijatie a lásku, ktorú dávajú svojim výnimočným deťom, ktoré sa rozvíjajú podľa iného plánu, než na ktorý sa rodičia chystajú. A veľmi by som si priala, aby takéto rodiny mali viac porozumenia od širšej rodiny, priateľov, miest, kde bývajú pre prijatie týchto výnimočných detí do bežných vzťahov, škôlok, škôl, na ihriská, na plavárne.
Pracovali ste v manželskej poradni, takže k téme vzťahov máte istotne blízko. Sú nejaké meniace sa „trendy“ v manželských problémoch?
V tejto oblasti už dávno nepracujem, ale vnímam vyššiu rozvodovosť, vyšší vek ľudí vstupujúcich do manželstva a vyššiu mieru ekonomickej nezávislosti partnerov. Preto si myslím, že kolegovia to dnes nemajú ľahké.
Po facebooku koloval taký bonmot, že prečo sa kedysi ľudia menej rozvádzali – že v minulosti sa kedysi ľudia snažili veci opraviť a dnes si zadovážia nové a podobne je to so vzťahmi. Nie je to však tak, že kedysi bolo rozvodov menej kvôli tomu, že žena bola ekonomicky nesamostatná a jednoducho bol pre ňu emancipovaný život nepredstaviteľný?
Môže to byť jeden z trendov v spoločnosti a vysvetľuje to situácie, že sa viac ľudí rozhodne žiť bez manželstva. Ponúkam ďalšiu možnosť ako ja vnímam problémy v manželstve (okrem ekonomických, emocionálnych a reprodukčných potrieb), že každá kritická situácia vo vzťahu je príležitosťou niečo nové sa o sebe naučiť a podrásť, posilniť sa alebo ujsť pred sebou a problémom. Aj rozvod môže byť riešením, ak sa rozchádzajúci niečo nové naučia a hľadajú spolu riešenie a nepremenia situácia na súboj, násilie a ubližovanie nevinným deťom.
Súčasťou práce vašej nadácie Krajina harmónie je práca s mentálne, zmyslovo, citovo a telesne postihnutých ľuďmi. Aké spôsoby terapie používate?
Najlepšou terapiou pre každého a nielen pre ľudí s postihnutím je zmysluplný život podľa vlastných predstáv v skupine, kde vnímate, že vás prijímajú takého aký ste a máte okolo seba ľudí, ktorých máte rád a oni vás. A to je náš na človeka zameraný prístup – ktorý sa snažíme uplatňovať pri aktivitách, plánovaní, zapájaní do života v komunite.
Na ktoré konkrétne prípady či situácie (povedzme z Jašidielne, ale nielen) si spomínate najradšej?
Mám na mysli priateľstvá medzi rôznymi ľuďmi, ktorí by sa inak ani nestretli, vidím fan klub Šošonov, kam Janko patrí, podpora šitá na mieru, ktorú poskytuje Agentúra podporných služieb ( ktorú Nadácia Krajina harmónie vytvorila), práca, kde pracuje Lenka a vďaka tomu si pripravuje novú budúcnosť, klub Dlhá cesta, kde sa môžete opýtať na všetko či pobyty na chalupe, kde rozdiely medzi ľuďmi sú vítané.
Ako na Slovensku vnímajú ľudí s postihnutím? Nedávno nami otriasli prípady neschválenia domova pre týrané ženy v Prešove, či aktivita za odstránenie rampy pre hendikepované dievča na vozíčku. Akoby sa Slováci báli inakosti. Je to s nami také zlé, alebo sú to len najhlasnejšie kričiaci?
To sú pravdepodobne kritické situácie, ale Slovensko sa inakosti ešte určite obáva, hoci ak si spomínam na časy pred 25 rokmi, veľmi sme sa posunuli. Myslím, že obavy z inakosti (akejkoľvek) sú prirodzené, len s nimi treba niečo robiť. Napríklad o tom verejne hovoriť, počúvať sa navzájom, stretávať rôznych a odlišných ľudí a mať šancu spoločných zážitkov.
O čom budete hovoriť na TEDxYouth Žilina?
V reči sa verejne priznám, že na začiatku som mala obavy z ľudí s postihnutím, a preto som zapájala ďalších ľudí, aby mi pomáhali hľadať nové cesty na rozvoj vzájomnej komunikácie, poznávania sa a spoločných zážitkov mladých ľudí s postihnutím a bez postihnutia. A tak sme vymysleli v roku 1990 Jašidielňu – medzinárodný festival tvorivosti a fantázie, s ktorou som strávila 25 rokov svojho života.
Minulý rok ste oslávili štvrťstoročie. V rozhovore ste povedali, že by sa mala Jašidielňa transformovať. Onedlho by mala vypuknúť 26. Jašidielňa, aká bude?
Bude to nový festival Inter nos – Medzi nami, kde počas jedného dňa chceme ponúknuť príležitosť robiť obyčajné veci ako neobyčajní ľudia, stretnúť sa s odlišnosťou v bezpečnom a zaujímavom prostredí a pozývame rôzne organizácie, ktoré podporujú začlenenie zdravotne postihnutých ľudí, deti v náhradných rodinách, talentované deti, ľudí bez domova, nadaných študentov a tancachtivých jedincov. Jašidielňa splnila svoju misiu, ukázať inakosť verejnosti a Inter nos sa pokúsi o sieťovanie všetkých ľudí, ktorí sa snažia vytvárať prostredie v komunite, kde každý má svoje zmysluplné miesto.
Marian Jaslovský, Mindshare Slovakia
Linky:
Ako si overiť fotku na internete?
Facebook vám umožní oddýchnuť si od priateľov
Získal som čítačku Kindle. Čo ďalej? (tipy a triky)
Príbeh značky HUGO BOSS
Modrá stuha alebo príbeh majonézy Hellmann’s
