Eurozónu trápi rekordná inflácia. Mala by zasiahnuť Európska centrálna banka?

Skôr než sa dostaneme ku konkrétnym percentám inflácie v jednotlivých krajinách eurozóny, zhrňme si najprv, kto je Európska centrálna banka (ECB), čo je jej hlavnou úlohou a akým spôsobom ovplyvňuje trh. Informácie budeme čerpať z oficiálnej stránky Európskej únie – https://ec.europa.eu/.

Európska centrálna banka je centrálnou bankou 19 krajín Európskej únie, ktoré prijali euro. Jej hlavnou úlohou je udržiavať stabilitu cien v eurozóne a zachovávať tak kúpnu silu jednotnej meny. Pri udržiavaní stabilných cien dáva pozor na to, aby inflácia – miera zmeny celkových cien tovarov a služieb v priebehu času – zostávala nízka, stabilná a predvídateľná, aby ste si za svoje peniaze mohli zajtra kúpiť to isté čo dnes.

Cieľom ECB je miera inflácie na úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Jej záväzok dosahovať tento cieľ je symetrický: príliš nízku infláciu vníma rovnako negatívne ako príliš vysokú infláciu.

Tak ako väčšina centrálnych bánk, aj ECB ovplyvňuje infláciu určovaním úrokových sadzieb. Ak chce zasiahnuť proti príliš vysokej inflácii, úrokové sadzby zvyčajne zvýši, v dôsledku čoho zdražejú úvery a vzrastie atraktivita úspor. Naopak, ak chce zakročiť proti príliš nízkej inflácii, úrokové sadzby zvyčajne zníži.

Aká je aktuálna výška inflácie v krajinách eurozóny?

V novembri narástla medziročná inflácia eurozóny až na 4,9 %, čo je jej najvyššia hodnota od zavedenia eura pred 20 rokmi. Výrazne presahuje inflačný cieľ, ktorý si ECB stanovila na 2 %. Oficiálne údaje navyše nemusia byť presné a skutočná inflácia môže byť ešte vyššia.

Pod zrýchľovanie inflácie sa podľa ekonómov podpísalo najmä hospodárske oživenie, prudké zdražovanie energií a dlhodobý nedostatok niektorých surovín. Zrýchlil sa aj rast cien potravín, alkoholu, tabakových výrobkov, niektorých služieb a tiež neenergetického priemyselného tovaru.

Inflačnú situáciu zhoršujú aj niektoré centrálne banky, ktoré tlačia neúmerné množstvo peňazí. Napríklad, podľa údajov z americkej centrálnej banky, bolo až 36 % všetkých existujúcich dolárov vytlačených za posledných 15 mesiacov.

Riaditeľ Deutsche Bank – najväčšej nemeckej banky, Christian Sewing, nedávno vyzval centrálnych bankárov, aby sprísnili menovú politiku s cieľom urobiť „protiopatrenia“ proti prudkému nárastu inflácie, ktorá podľa neho vyvoláva rizikové vedľajšie účinky a bude trvať dlhšie, ako politici očakávajú.

Ako na vysokú infláciu reagujú európske centrálne banky?

Centrálne banky viacerých stredoeurópskych a východoeurópskych krajín, v ktorých sa neplatí eurom, sa snažia znižovať vysokú infláciu zvyšovaním základných úrokových sadzieb. V posledných mesiacoch úroky výrazne vzrástli napríklad aj u našich susedov v Česku, Poľsku a Maďarsku.

Prezidentka európskej centrálnej banky Christine Lagardová očakáva, že vysoká inflácia bude do konca tohto roka aj naďalej rásť. Na novembrovom európskom bankovom kongrese vo Frankfurte vyhlásila, že aj napriek súčasnému prudkému nárastu inflácie zostáva podľa ECB výhľad inflácie v strednodobom horizonte utlmený, a preto je veľmi nepravdepodobné, že by v budúcom roku zvyšovali úrokové sadzby. Podľa Lagardovej by inflácia mala poľaviť a sprísnenie menovej politiky by mohlo narušiť zotavovanie ekonomiky.

Marek Láska, Mindshare Slovakia