Fero Pauliny: Spoliehame sa, že naše problémy vyrieši niekto iný

Jedným z rečníkov tohoročného TEDxBratislava bude koordinátor ocenenia Biela vrana FERO PAULINY. Už 8 rokov robí pre Alianciu Fair play v projekte Watchdog, ktorý sa snaží krotiť moc a pozerať politikom na prsty. V Aliancii sa, okrem iného, venuje oceneniu Biela vrana.

Pri vašej práci sa musíte prehrabávať množstvom materiálov a káuz, ktoré práve nevoňajú. Nemáte niekedy z toho depresie?

Nie, ani nie. Aspoň si to neuvedomujem. Mám asi nejako vnútorne zvedomené, že je to “boj” na desaťročia, takže sa vždy len poteším, keď sa niečo podarí. Možno je to ale aj tým, že takú hard core špinu riešia skôr moji kolegovia v investigatíve. Príbehy bielych vrán sú síce tiež často poriadne za hranicou, pri nich však okrem ťažkých káuz vidím aj príklad niektorých bielych vrán, ktoré majú napriek všetkému obrovskú energiu. Hlavu nevešajú ani v prípade, že im mocní či okolie riadne naložili.

Ťažko mi je skôr z hodnotových diskusií ako boli tie okolo referenda, či teraz pri utečencoch.

Je naozaj naša spoločnosť taká xenofóbna alebo to je len nejaká pohodlnosť?

Vôbec neviem. Keď sa však pozerám okolo seba, mali by sme sa okamžite prestať prezentovať ako pohostinná krajina.

Majú vôbec Slováci nejakú špecifickú národnostnú črtu – negatívnu, či pozitívnu?

Neviem, nie som veľký fanúšik priraďovania vlastností k národom. :) Ako som spomínal, zdá sa mi, že máme silnú tendenciu spoliehať sa, že naše problémy za nás vyrieši niekto iný, nejaká autorita. Možno je to dedičstvo spred roku ’89 a poznajú to aj v iných postkomunistických krajinách.

Ľudia často hovoria, že politika je apriori svinstvo. Čo by ste im na to povedali?

Nejaké výskumy ukázali, že politika priťahuje viac psychopatov, inak si ale myslím, že politika, resp. politici sú do veľkej miery odrazom spoločnosti. Frfleme, že politici kradnú a hrajú na seba, ale zdá sa mi, že väčšina z nás robí to isté. Nie sú to tendre za milióny, ale drobné každodenné podvodíky či uľahčenia. Jazdíme na červenú, cestujeme na čierno, z firemného paušálu voláme kade tade, robíme bez faktúr, sťahujeme hudbu a podobne. A na všetko máme nejaké ospravedlnenie, nejaké to ALE. A to tiež len v lepšom prípade. Pár eur by z firemnej pokladnice zobral asi málokto, ale vytlačiť si 30 strán príde mnohým úplne v poriadku. Zdá sa mi, že naše každodenné etické kompromisy sa oproti vysokej politike líšia len v príležitosti získať neporovnateľne viac.

Určite je veľmi dôležité, aby do politiky prichádzali noví kvalitní ľudia – ideálne podkutí eticky aj odborne. Ak má politik iba jedno z toho, skôr či najskôr narazí alebo ho okolie zomelie.

Čo je pre vás definícia každodenného hrdinu?

Zdá sa mi, že máme často tendenciu spoliehať sa pri riešení problémov vo svojom okolí na druhých. Opakujú sa vety ako “Malo by sa”, prípadne “Niekto by mal”. Jednoducho prenášame zodpovednosť na iných. Príčin (určite aj dobrých) je neúrekom, na sebe ale pozorujem, že jedna o čosi prevažuje. Hovorím si, že nie som ten typ, čo by takéto veci riešil – vyhováram sa sám pred sebou, že nemám vhodný mix vlastností. Rád to prenechám niekomu, kto má na to gule, čas, energiu… Čiže povedzme nejakej dosiaľ neznámej bielej vrane. Tie však nemajú žiadne superschopnosti, tiež pochybujú a majú strach. V prostredí, kde je bežné strkať hlavu do piesku, je veľmi dôležité ukazovať príklady ľudí, ktorí sa správajú odvážne. Nemali by sme však z nich robiť superhrdinov, na ktorých môžeme vo svojej pasivite a pohodlí navešať svoje starosti.

Ktoré príbehy vašich Bielych vrán považujete za najsilnejšie a prečo?

Ťažko sa mi vyberá, ale asi Zuzka Melicherčíková, ktorá dostala Bielu vranu ešte v roku 2010. Ako študijná referentka na Právnickej fakulte UK v Bratislave si všimla, že škola prijala aj študentov, ktorí pri odvolaní preskočili ľudí s výrazne lepšími výsledkami. Zo školy odišla a upozornila prokuratúru. Verila, že všetko už pôjde samo, no všetko sa len začalo. Záujem médií, trestné oznámenie školy na neznámeho páchateľa, ktoré však sedelo len na ňu, aj hnusné ohováranie, ktoré sa tvrdo dotklo jej rodiny. Škola aj na základe verejného tlaku zmenila systém prijímačiek, nikoho však nepotrestala a kauza išla do stratena. A títo študenti minulý rok úspešne doštudovali – právo.

Z môjho pohľadu bola Zuzka jedna z prvých bielych vrán, ktorá bola, v najlepšom zmysle, úplne obyčajná. Nemala, myslím, žiadne skúsenosti s občianskym aktivizmom, ani jej ochrana spravodlivosti nejako nevyplývala z jej roboty ako povedzme policajtom či sudcom. Mala svoju rodinu a prácu, no rozhodla sa, že sa nechce ďalej pozerať na to, čo sa okolo nej deje. A napriek všetkým ranám, ktoré neskôr prišli, to nevzdala a zachovala si obrovskú energiu. Kvôli ohováraniu sa vlastne súdi doteraz.

Aké sú vlastne osudy bielych vrán „potom“? Predpokladám, že si zachovávajú integritu aj keď sa ich kauza skončí.

Nepoznám takú bielu vranu, ktorá by teraz ľutovala, že urobila principiálnu vec. Napriek tomu, že viaceré na to doplatili – stratili robotu, čelili ohováraniu, odsúdilo ich okolie a pod. Určite to však nebolo vždy ľahké. Osudy bielych vrán sledujeme relatívne podrobne, nepoznám však všetky výzvy, pred ktorými dennodenne stoja. Viaceré vrany hovoria, že ich odvážne konanie neprišlo vždy z ničoho nič a okamžite. Často prišlo až po dlhšom váhaní, zvažovaní pre a proti, a väčších či menších kompromisoch so sebou samým. Biele vrany nie sú dokonalí ľudia, ktorí nerobia chyby a zachovajú sa vždy správne. Ocenenie mnohí vnímajú aj ako záväzok. Zuzka Melicherčíková občas žartuje, že sa bojí aj prejsť na červenú, aby nedávala ako biela vrana zlý príklad. Ako chodec, samozrejme.

Aký máte vzťah k TEDxBratislava a o čom budete hovoriť?

Formát TED a TEDx mám rád, aj keď radšej pozerám videá z oblastí, ktorým rozumiem minimálne. A vyhýbam sa motivačným talkom :). Na TEDxBratislava chodím pravidelne. Prvý raz som bol, tuším, v roku 2011. Vypočul som si inšpiratívne prednášky a prichytil som, ako bývalú frajerku podvádza frajer. Srandy kopec, ale nebolo mi vtedy všetko jedno.

Hovoriť chcem o hrdinstve a bielych vranách. Nie sú to hrdinovia mýtov a komiksov, ale každodennej reality.

Linky:

Aliancia Fair Play

Stránka Biela Vrana

Stránka TEDxBratislava

Marian Jaslovský, Mindshare Slovakia

O autorovi

Marian Jaslovský

Dlhoročný novinár, v súčasnosti redaktor časopisu .týždeň a zároveň hudobník. Je autorom šiestich kníh. S Mindshare spolupracuje od roku 2011.