TEDxYouth @ Žilina – dosť veľký malý krok

Myšlienky hodné šírenia – to je motto „veľkej“ a slávnej konferencie TED, ktorá uvoľnila svoj formát pre lokálne organizované stretnutia – autorizuje ich materská konferencia. Tie sa volajú TEDx a organizovať ich môžu aj stredoškoláci, v takom prípade sa podujatie volá TEDxYouth. Po tohoročnom bratislavskom mládežníckom TEDx pribudol aj žilinský, ktorý sa 12. septembra konal, ako inak, na Stanici Žilina-Záriečie. Tá je dôležitým kultúrnym a spoločenským priestorom už dvanásť rokov.

TEDxYouth @ Žilina sa konal pod heslom „Small steps – big impact“, teda fakt, že aj malé kroky môžu mať veľký dopad a hneď na začiatok vyzradím pointu – vydaril sa. Všetci siedmi speakeri hovorili zaujímavo a podaktorí aj vtipne. V podujatiach TEDx nebýva veľa priestoru pre klasické motivačné reči typu „ak chceš niečo dosiahnuť tak musíš proste makať“, ale takmer všetky vystúpenia boli o tom, že človek môže mať zaujímavý život, len keď niečo robí. Čo je v zásade logické, horšie je to už s prevedením.

Kroky, ktoré sa poskladajú do niečoho zmysluplného, to bol základný motív väčšiny talkov. V dvoch ešte zarezonoval motív strachu. Strach z inakosti zažívala Soňa Holubková, keď organizovala známy festival Jašidielňa, integrujúci postihnutých ľudí do spoločných aktivít s tými “normálnymi”. Strach zo zmeny zasa dobre pozná svetobežec Peter Reťkovský, ktorý opustil bezpečné prostredie dobre plateného korporátneho džobu, aby išiel ďalej. Pretože cesta nemusí byť len plnenie si svojich vytýčených cieľov, takto pateticko-karieristicky to nemusíme prežívať. Niekedy robíme zmeny len z toho prostého dôvodu, aby sme čosi v živote zmenili a ono to dá zmysel až neskôr. Podobne hovoril o smerovaní Marián Zachar. To Daniel Zvara, zázračné dieťa robotiky a informatiky, napriek mladému veku vie, čo je to zaseknúť sa na dva roky. Nesmejte sa, dva roky sú vzhľadom na jeho vek nekonečne dlhé obdobie. Remeň však nespadol a chalan dostal na najprestížnejšej súťaži mladých vedcov na svete, Intel ISEF, 3. miesto. Český hosť Matěj Beránek zasa porozprával, ako sa buduje už od šestnástich rokov úspešný biznis (dizajn a módna značka).

Nepochybne najvtipnejšiu reč predniesol Jakub Bahyl, ktorý v rámci občianskeho združenia Trojsten organizuje medzinárodné súťaže a zážitkové sústredenia v oblasti fyziky a cíti potrebu vystupovať proti rôznym typom šarlatánstiev, ktoré číhajú hlavne zo sociálnych sietí. Príbeh so psom, ktorého pred pouličným gangom zachránili jeho (Jakubove) matematické schopnosti, vyvolal búrky smiechu.

Ľudia, ktorí v Záriečí hovorili, občas vzbudzovali u priemerného (priemerne lenivého) človeka až pocity viny, pretože naozaj toho dosiahli dosť. A ak sa vám zazdalo, že ste dosť podstatnú časť života premárnili a pomaly sa dostavovali depresie, Adela Banášová vás upokojila tým, že stanovovať si ciele je blbosť, čo sa dobre počúva. Bola vtipná a minimálne ezoterická, čo je jej sympatická poloha, a ak je pravda, že jej reč bol čistý free style, tak všetka česť.

Prestávku medzi dvoma blokmi prednášok si mnohí účastníci vyplnili workshopmi, ktoré organizovali LEAF (príležitosti pre stredoškolákov) a Oxbridge Admissions (ako sa dostať do UK po strednej škole).

Deviati organizátori, stredoškolskí študenti zo Slovenska aj z Čiech, si môžu gratulovať. Podarilo sa im zorganizovať naozaj vydarené popoludnie a ešte keby sa úvod hudobného tria zmestil do štandardných osemnástich minút, bolo by to už úplne perfektné. Ale aj tak bolo.

Tu sú rozhovory, ktoré sme s účastníkmi pripravili pred podujatím:

Na Záriečí bola naozaj vysoká koncentrácia mladých ľudí