Hoaxom, či falošným správam sa na internete enormne darí a jedným z dôvodov je, že ľudia si nevedia overiť, či je správa pravdivá. Vo voľnom cykle článkov si povieme, ako sa dajú verifikovať internetové informácie. Samozrejme, netýka sa to ľudí, ktorí si povedia „nie je to pravda, ale mohla by byť“, čo je dosť bežná fráza u istých skupín. Nás zaujíma pravda, nie lži, ktoré potvrdzujú náš názor.
Dnes si povieme, ako si overiť fotografiu na internete. Práve prostredníctvom nich môžeme niekedy pomerne jednoducho debunkovať, teda odhaliť falošné správy. Bude to veľmi jednoduchý návod, ktorý asi väčšina z vás pozná, ale empiricky som zistil, že aj niektorí dospelí používatelia internetu vyhľadávanie neovládajú a práve im je určený tento článok. Prípadne ho prepošlite svojim ľuďom. Vyhľadávanie je veľmi ľahké.
Ako príklad použime populárny hoax z roku 2015, ktorý znázorňuje veľkú loď obsypanú ľuďmi, čo mali byť imigranti, tlačiaci sa do Európy. Bola objektom nenávistných komentov v zmysle ako sa sem tlačia tie potkany, šváby a podobne.
V skutočnosti ide o udalosť z roku 1991. V článku na portáli O médiách Mirka Kernová uvádza, že na obrázku je nákladná loď Vlora a “sú z 8. augusta v roku 1991, keď po páde diktatúry v Albánsku a otvorení prístavu až 20 tisíc Albáncov obsadilo nákladnú loď, ktorá pôvodne prevážala cukor. Násilím donútili kapitána, aby loď prepravil z Albánska do Talianska, kde chceli nájsť nový lepší domov. Väčšinu z nich však neskôr po veľkých strastiach z Talianska vyhostili.”
My si však na tejto fotke ukážeme, ako sa dá dostať ku zdroju.
Najjednoduchšie sa to robí, keď používate vyhľadávač Chrome, ten má túto funkciu zabudovanú. Stačí na obrázok kliknúť pravým tlačidlom myši a zvoliť túto funkciu.
Vysypú sa nám všetky identické fotky, koľko ich len na nete je. A môžeme si aj nájsť kontext. Tento je síce v tomto prípade v taliančine, ale základ je zrozumiteľný a zvyšok zvládne prekladač Google.
Už jeden z prvých výsledkov vyhľadvania výskyt jasne hovorí, kedy bola fotka urobená, aj bez znalosti jazyka.
Ďalšie nálezy nás môžu priviesť ku kľúčovým pojmom (Vlora 1991), ktoré nás môžu doviesť k ďalším súvislostiam a informáciám aj v zrozumiteľnom jazyku, napríklad ak si ich samostatne vložíme do vyhľádavača.
Takto, buď z kontextu alebo podľa dátumu prvého výskytu môžeme zistiť všeličo. Napríklad to, čo nám dezinformátori predkladajú ako vyčínanie imigrantov v uliciach Španielska je pouličná bitka v Afrike pred pätnástimi rokmi atď. atď.
Teraz si povieme čo s tým, keď Chrome nepoužívame.
Zvolíme si adresu images.google.com a ukáže sa nám takéto.
Klikneme na ikonu fotoaparátu a dostaneme prvú možnosť, “vložte webovú adresu obrázka”.
Webovú adresu z obrázka nakopírujeme takto (každý typ prehliadača túto funkciu má, možno na trochu inom mieste, toto je opäť Chrome):
Druhou možnosťou je nakopírovanie obrázka samotného – to ho musíme mať uložený na disku. Potom ho stačí aj potiahnuť na dialógové okno a pustiť.
Ak používate prehliadač Mozilla Firefox, môžete si nainštalovať rozšírenie, ktoré vám pridá do menu možnosť nájsť obrázok tak ako v Chrome. Podobne existuje rozšírenie aj pre prehliadač Opera.
Iné možnosti
Môžeme použiť aj vyhľadávač TinEye, kde si výskyty môžeme ľahko zoradiť, napríklad podľa najstaršieho. Tam sa vkladá adresa obrázka (viď vyššie).
Overovanie obrázkov je dôležité, a čím znie správa senzačnejšie, tým väčšiu obozretnosť si vyžaduje. Spomeňme si napríklad na minuločnú falošnú správu o 1500 utečencoch, ktorí prišli na Masarykovu stanicu z Nemecka.
Pozri aj: Mediálne zásady a overenie videa
Marian Jaslovský, Mindshare Slovakia
Facebook vám umožní oddýchnuť si od priateľov
Ako si overiť fotku na internete?
Získal som čítačku Kindle. Čo ďalej? (tipy a triky)
Príbeh značky HUGO BOSS
Modrá stuha alebo príbeh majonézy Hellmann’s
Ani obrázky na cigaretách nie sú obrázkami ľudí ktorí zomreli na cigaretový dym.. Znamená to teda, že cigaretový dym neškodí?!