Stručná história tlačených novín

Tlačené noviny a časopisy sú aj v tejto elektronickej dobe neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Ich cesta do podoby, v ktorej sa s nimi stretávame dnes, bola náročná a dlhá, ale rada by som priblížila stručne ich vývin.

Charakteristika novín

Noviny sú pravidelným periodikom vytlačeným na lacnom papieri. Najčastejšie vychádzajú denne, týždenne, mesačne, či štvrťročne. Sú zrkadlom doby. Prinášajú aktuálne informácie zo súčasnosti. Reagujú na spoločenské a politické dianie, ale nájdete v nich aj špeciálne témy zamerané napr. na správy pre obchodníkov, správy zo sveta, ekonomiky a športu, rôzne komentáre, pravidelné rubriky, inzeráty, či fotografie. 

Vychádzajú na celom území jednotlivých štátov (celoštátne) alebo sa zameriavajú len na dianie v určitých regiónoch (regionálne). V menších dedinách sa v súčasnosti čoraz častejšie stretávame s občasníkmi. Obyvatelia obcí chcú aj v tejto rýchlej dobe vedieť, čo sa doma deje. 

Kde sa noviny objavili prvýkrát? 

Prvé noviny s názvom Pi-pao začali vychádzať v Číne v 2. storočí p.n.l. Zameriavali sa na informácie o vládnucej dynastii a boli určené len úzkemu kruhu. Nepublikovali sa verejne. V 8. storočí sa za vlády čínskeho cisára Li Lungfiho začali robiť prepisy výnosov a nariadení, ktoré sa už dostali aj za hranice palácov. Postupne sa z nich stali úradné noviny.

V roku 59 p.n.l. Gaius Julius Caesar nariadil pravidelné vydávanie správ zo zasadnutí senátu pod názvom Acta senatus. Na tabuľu pri vchode do senátu ich zavesili vždy, keď zasadal senát. Na tabuli sa tak Acta senatus (Senátne správy) objavili trikrát do mesiaca.

Za čias Caesara vznikli noviny pod názvom Acta diurna populi Romani (Denné správy rímskeho ľudu). Vychádzali každý deň a prinášali informácie o udalostiach na cisárskom dvore a v celej krajine. Vychádzali neuveriteľných 389 rokov. Z ich skratky diurna sa postupne vyvinulo slovo giornale, journal, žurnál.

Dostať noviny medzi ľudí bolo náročné 

Noviny sa prepisovali ručne. Boli zdrojom komunikácie vyššej spoločenskej vrstvy a nemal k nim prístup každý. Dostali sa do rúk panovníkom, úradníkom, štátnym, provinčným a vojenským hodnostárom a postupne sa prepracovali až k obchodníkom.

Veľký rozmach dennej tlače nastal až v 15. storočí a spája sa so vznikom kníhtlače z dielne nemeckého tlačiara Johannesa Gutenberga. Najskôr začali vychádzať novinové letáky. Obsahovali len jednu správu. Tú najdôležitejšiu. V letákových novinách sa skrývalo viac aktuálnych informácií. Prvé tlačiarne na Slovensku vznikli v roku 1577 v Banskej Bystrici, Bardejove a Trnave.

Noviny sa rozširovali najmä na jarmokoch a pútiach. Stretávali sa tu ľudia z rôznych dedín a okresov. Jarmoky sa nekonali často a ľudia boli zvedaví stále viac. Chceli vedieť, čo sa deje v iných častiach krajiny. Postupne sa začali vytvárať pravidelné poštové trate. Slovensko od roku 1530 spájala poštová trať Viedeň – Bratislava. Prvá slovenská poštová trať spojila Bratislavu, Ružomberok a Košice v roku 1558.

Prvé nepravidelne publikované periodiká 

Periodická tlač súvisí s rozvojom meštianstva, ktoré netúžilo vedieť len to, čo sa deje na území Slovenska, ale aj za jeho hranicami. Základným znakom novinárstva je aktuálnosť, periodicita a publicita. Bez týchto troch znakov by sa tlači nedarilo. Medzi prvé nepravidelné periodiká patria v Štrasburgu Relation a Wolfenbüttele, Aviso a Relation oder Zeitung (1609). V Antverpách už od roku 1605 nepravidelne vychádzali noviny Nieuwe Tydingehen.

Novinové prvenstvá na Slovensku 

Najstaršie známe nepravidelne po latinsky vydávané noviny, Mercurius Hungaricus (1705), sa na Slovensku tlačili v Levoči a Bardejove. Vychádzali do roku 1710 a už od druhého vydania ich premenovali na Mercurius Veridicus ex Hungaria.

Prvý slovenský týždenník v Uhorsku pochádza z Bratislavy. Založil ho Matej Bel a pod názvom Nova Posoniensia vychádzal v latinčine v rokoch 1721 – 1722.

Prvé nemecké noviny na Slovensku Pressburger Zeitung vychádzali denne od roku 1849. Zanikli až v roku 1929. Prvé maďarské noviny v Uhorsku vychádzali (1780-1788) dvakrát týždenne pod názvom Magyar Hirmondó.

Prvý známy slovenský časopis Nowiny o Rolnim a Polnim Hospodářství bol zameraný na poľnohospodárstvo. Vychádzal v roku 1783 len štyri mesiace, ale stal sa najstarším poľnohospodárskym periodikom v Uhorsku.

Noviny dnes najčastejšie čítame v elektronickej podobe, ale tradícia klasických papierových novín je taká silná, že sa s nimi tak skoro nerozlúčime. Čítanie novín pri rannej káve a šušťanie papierových strán ani to najlepšie elektronické periodikum nenahradí. 

Marcela Korytárová, Mindshare Slovakia