TEDxYouth Žilina bude miestom prezentácie výnimočných mladých ľudí. Jedným z nich je JAKUB BAHYL. Človek, ktorý pochopil, že najlepším spôsobom, ako uchopiť náš svet, je veda, a toto poznanie posúva ďalej prostredníctvom zážitkových seminárov v neziskovej organizácii TROJSTEN.
Začnime hravo. Získal si druhé miesto na World Puzzle Championship v Pekingu. Povieš nám podrobnosti? Čo predchádzalo tomuto úspechu?
Niektorých ľudí vo svojom voľnom čase baví hrať šach, niektorých biliard, iných skladať rubikovú kocku. Mňa odjakživa bavilo riešiť logické úlohy, tzv. puzzle solving. Na Slovensku máme relatívne schopnú organizáciu (SZHaK), ktorá pravidelne organizuje rôzne miestne súťaže a podujatia, kde sa človek môže prísť porovnať s ostatnými v solvingu na čas.
Pred dvomi rokmi sa mi zadarilo a podarilo sa mi prostredníctvom týchto podujatí kvalifikovať sa na WPC – World Puzzle Championship. Tam sa mi darilo tiež a obsadil som druhé miesto v kategórii do 18 rokov.
Prezradíš niečo viac o puzzle solvingu a o čínskom úspechu? Ako vlastne prebieha takáto súťaž?
Určite poznáš novinové hádanky, sudoku, námorné flotily, proste logické úlohy tohto typu. Na WPC sa súťaží v riešení veľmi podobných vecí (len sú tak miliónkrát ťažšie, než tie v novinách), takže v princípe WPC je svetové súťažné stretnutie fanúšikov novinových úloh, ktorí si chcú vyskúšať riešiť tie najťažšie úlohy, čo vie iný človek vymyslieť. Autormi sú teda vždy ľudia, čo znamená, že k riešeniu úlohy existuje logická cesta, ktorú našiel minimálne sám autor. :)
Program na WPC býva bežne taký, že tri dni všetci súťažíme všetci proti sebe ako individualisti. Dostávame rôzne sety úloh – líšia sa typom úloh teda tým, akým spôsobom treba hľadať riešenia. V priebehu majstrovstiev sa objavujú aj teamové kolá, kde súťažíme proti sebe ako krajiny. Výsledné poradia sú teda 3: Hlavné (individualisti), Krajiny (suma bodov individualistov teamu z danej krajiny a teamových kôl), Individualisti mladší ako 19 rokov (kde som súťažil ja).
Si propagátor vedy. Už dlhšie zaplavujú internet, hlavne sociálne médiá, „názory“, ktoré sú v skutočnosti lžami, šarlatánstvami. Čo sa dá robiť proti tejto záplave nebezpečnej iracionality?
Áno, toto je dnes skutočne veľký problém. Najviac šarlátov sa objavuje v oblasti medicíny, pretože tá je najspochybniteľnejšia (vyliečime rakovinu, zväčšíme vám svaly, predĺžime penis…), takže je veľmi ťažké autoritatívne presvedčiť ľudí, čo je pre nich dobré, čo sú vyhodené peniaze a v horších prípadoch čo je pre nich naozaj škodlivé.
Ľudí, ktorí sa už vydali nejakou viac či menej škodlivou alternatívnou cestou, nemáme šancu nijakým spôsobom presvedčiť, že existuje aj regulárna veda, ktorá sa snaží ľuďom pomôcť. Potom je tu ale veľká skupina ľudí, ktorí si nie sú istí. Rozmýšľajú, čomu majú veriť, čo čítať, čo vyskúšať. No a presne preto je podľa mňa dobré, aby sa vzdelanejší ľudia ozývali. Aby rozširovali, aká je vedecká realita a aké sú nezmyselné a v niektorých prípadoch aj nebezpečné alternatívne spôsoby. Jedna úžasná stránka, ktorá združuje takýchto ľudí, sú Lovci šarlatánov. Tú mám obzvlášť rád.
(Tu je rozhovor s Marošom Rudnayom, zakladateľom Lovcov šarlatánov, ktorý prednášal na minuloročnom TEDxBratislava, pozn. aut.)
Prirodzene, druhým spôsobom je učiť ľudí rozmýšľať a rozoznávať rozumné dôvody od nepodložených. A to robíme v našej neziskovke TROJSTEN. Učíme stredoškolákov (kým sú ešte vo veku, kedy sa vyvíjajú) pozorovať svet, premýšľať a prichádzať na to, ako funguje. Aby raz boli tými vzdelanými ľuďmi, ktorí sú si vedomí postavenia vedy vo svete.
V CV máte organizáciu zážitkových sústredení, ako prebiehajú?
Ide práve o aktivitu našej neziskovky TROJSTEN. Každoročne organizujeme niekoľko podujatí (zimné a letné sústredenia, letné a jarné školy atď.), na ktoré sa môžu stredoškoláci prihlásiť a zažiť týždeň-dva. Zažijú kadejaké bláznovstvá, spoznajú skvelých ľudí a naučia sa veľa z matiky, fyziky či programovania.
Nie vždy je to s prihlasovaním také jednoduché. Naše sústredenia sú trochu elitárske, takže študenti predtým zvyčajne musia riešiť nejaké vedecké problémy z oblasti matiky, fyziky alebo programovania, ktoré prebiehajú prostredníctvom Fyzikálneho korešpondenčného seminára. My potom na sústredenie zoberieme povedzme 30 najúspešnejších riešiteľov. Nie je to tak vždy, napríklad Letná škola FKS je otvorená každému.
Aký je program sústredení?
Formát je zvyčajne pevný. Dopoludnia účastníkom prednášame (alebo ich skúšame) nejakú odbornú tému, poobede býva zážitkový program (nejaká crazy taktická kreatívna hra, ktorá podporuje teambuilding a strategické uvažovanie), podvečer je opäť odborný program vo forme semináru (každý prednášajúci má pri sebe iba pár študentov, ktorým sa individuálne venuje a radí im v problematike, ktorá ich zaujíma) a úplne večer oddychujeme, hráme na gitare a utužujeme vzťahy. :)
Baví to účastníkov?
Asi 90 % študentov, ktorí niekedy prídu na naše sústredenia, chcú ísť znova a robia to dovtedy, kým nezmaturujú.
O čom budete hovoriť na TEDxYouth?
Vraj to má byť tajomstvo, ale moje základné tri pointy poviem.
Prvým je, aby sa ľudia nebáli ísť si vlastnou cestou a zlepšovať sa vo veciach, ktoré môžu byť aj nekonvenčné (v mojom prípade puzzle solving).
Druhým je, že zaujímať sa o vedu je veľmi užitočné, pretože dnešná spoločnosť stojí veľmi pevne na technológiách, čo prináša aj svoje nebezpečenstvá, preto je dobre minimálne laicky tomu rozumieť.
Tretím je, že keď sa človek (akokoľvek) zaujíma o vedu, naučí ho to omnoho viac, než len priamo tú vedu robiť. Mám na mysli analytické uvažovanie, logické vyvodzovania, vnímať svet komplexnejšie. Všetky tieto výhody sa dajú využiť v bežnom v živote, od nákupu v obchode až po najvyššiu politiku.
Marian Jaslovský, Mindshare Slovakia
Facebook vám umožní oddýchnuť si od priateľov
Ako si overiť fotku na internete?
Získal som čítačku Kindle. Čo ďalej? (tipy a triky)
Príbeh značky HUGO BOSS
Modrá stuha alebo príbeh majonézy Hellmann’s
Nerdicek