Galérie sa prispôsobujú digitálnemu veku. Na digitalizácii Slovenskej národnej galérie sa už desať rokov podieľa Michal Čudrnák. Pracuje na niekoľkých projektoch, od elektronickej evidencie diel výtvarného umenia, cez digitalizáciu až k vývoju webstránok a aplikácií. Motivuje ho práve výzva pretvoriť dáta do atraktívnej podoby. Či už ide o audiosprievodcu, ktorý prevedie návštevníka galériou cez príbehy doplnené o terénne nahrávky, alebo aplikáciu pre listovanie skicármi umelcov pre lab.SNG, motiváciou je vždy snaha o sprostredkovanie zážitku z umenia.

 Cudrnak_foto_1

SNG je zatiaľ veľmi “analógová záležitosť”, ale digitalizácia už istotne vstupuje aj do samotných artefaktov. Keď sa digitalizujú digitálne exponáty, to už je vlastne metadigitalizácia, nie? :)

SNG a ďalšie galérie nakupujú už dlhšiu dobu aj výtvarné diela, ktoré buď vznikli aj pomocou digitálnych technológií , alebo sú na digitálnom nosiči. Novší video-art, digitálne grafiky/tlače (tu sú zaujímavosťou napríklad diela Jozefa Jankoviča alebo Vladimíra Havrilu, ktorí experimentovali s digitálnou grafikou už dávno), digitálna fotografia… So spracovaním a uchovaním nových výtvarných druhov ešte nemáme veľa skúseností, ich digitalizácia spočíva hlavne v konverzii – prevode zo zastaraných formátov do novších, resp. vhodnom nahradení nových technológií. Príkladom je mp3 prehrávač ako súčasť inštalácie – v momente kedy prestane fungovať, je potrebné rozhodnúť, či je možné ho nahradiť iným prehrávačom, alebo skúsiť zohnať rovnaký prehrávač (už mimo výrobu). Teraz môže znieť táto otázka ako nepodstatná, ale postupom času (a zmenou technológií) bude rovnako legitímna ako otázka, či nahradiť v inštalácii z 60. rokov diaprojektor digitálnym projektorom. V umení je dôležitá autenticita originálu a zmena „materiálu“ je citlivá záležitosť , digitalizácia tu priamo zasahuje do celkového vyznenia diela, alebo dokonca obsahu.

Začiatky digitálneho umenia na Slovensku: Jozef Jankovič – Ruka II. (1974) http://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.G_9487

Ako sa využívajú digitálne technológie v muzeálnej praxi?

Momentálne sú najviac využívané nástroje pre správu zbierok – databázy evidujúce výtvarné diela vo vlastníctve múzeí a galérií, informácie o dátume vzniku, autorovi, aktuálnom umiestnení, predchádzajúcom vlastníkovi. Toto sú interné nástroje, ale ich dáta využívajú aj verejne prístupné weby a stále populárnejšie mobilné aplikácie.

 

Aká je ich budúcnosť?

Jedným z trendov je sprístupňovanie dát a zdigitalizovaných diel v čo najväčšej kvalite a rozsahu bezplatne, aby ich ľudia mohli bez obmedzení vkladať na svoj blog, vytlačiť si ich na tričko, alebo ich využiť pri tvorbe hry.

ruzova_madona

Ružová madona – ukážky kreslenia návštevníkmi na dotykovej obrazovke nad maľbou Mikuláša Galand Matka (z výstavy „Uchovávanie sveta“)

Ako využívate big data v galeristickej praxi?

Momentálne len na úrovni spomínaných databáz pre evidenciu výtvarných diel, v SNG spravujeme systém Centrálna evidencia diel výtvarného umenia, kde sú dáta o takmer 200.000 dielach, čo je snáď myslím na naše pomery celkom big. :) V ich využití sme však stále len na začiatku, v budúcnosti bude zaujímavé sledovať a analyzovať frekvenciu vystavovania diel a ich pohyb, interakciu návštevníkov Webu umenia (http://www.webumenia.sk) s týmito dielami online, alebo robiť výskumy postavené na digitálnom rozpoznávaní obrazu, resp. hľadanie súvislostí digitálnou analýzou obrazov.

 

Virtuálna realita je už prítomnosťou. Akým spôsobom vstúpi do galérií?

Zatiaľ pomaly, Oculus Rift  a iný „VR gear“ síce klope na dvere, ale v SNG sme zatiaľ nenašli to správne využitie, ktoré by nás presvedčilo investovať do toho peniaze a čas. Pred dvoma rokmi sme robili v SNG Hackathon („súťaž“ programátorov a dizajnérov, ktorí mali s využitím našich dát vytvoriť prototypy alebo funkčné aplikácie), tam pracovali s virtuálnou realitou dva tímy, takže je to len otázka času. Prielom príde s masovým rozšírením VR hardvéru a uvidíme či to bude o hi-res digitálnej návšteve múzea bez nutnosti cestovať a tlačiť sa v rade turistov, alebo o novej forme prezentácie, ktorá bude viac experimentálna.

hackathon

Člen poroty súťaže Hackathon, pedagóg a spisovateľ Jozef Hvorecký testuje na Oculus Rift jeden zo súťažných projektov. http://hackathon.sng.sk

Ste aj v súkromí fanúšik digitálnych gadgetov?

V súkromí som sem-tam aj skeptický voči preháňaniu významu technológií. Samozrejme že pri laptope a mobile trávim viac času ako je zdravé, ale nehľadám stále nové aplikácie pre vylepšenie každého aspektu života, stačí mi overená klasika. Naopak viac by som chcel vedieť pracovať do hĺbky s tým, čo každodenne používam, tým že sú rozhrania programov a gadgetov stále jednoduchšie strácame zároveň schopnosť vedieť, čo sa deje pod ich povrchom, ako a kam tečú dáta.

 

Aké aplikácie, ktoré sa týkajú témy, by ste odporučili?

Nie je to vyslovene aplikácia špecifická pre našu doménu , ale odporúčam follownúť na Instagrame niektoré známe múzeá a galérie. Myslím že aplikácie pre zdieľanie fotografií sú ako stvorené pre galérie – ako inštitúcie postavené na práci s obrazom ho mnohé vedia veľmi dobre využiť. Okrem oficiálnych účtov sú vtipné aj také, ktoré robia z klasických diel mashupy, napr. https://www.instagram.com/museumhack/

 

O čom bude vaša prednáška na TEDxBratislava?

Bude o tom, ako môžu digitálne technológie rozšíriť alebo posilniť fyzickú návštevu múzea alebo galérie a o tom, ako môžete vďaka digitalizácii pokračovať v návšteve aj doma,  po návrate z výstavy.

 

Marian Jaslovský, Mindshare Slovakia

O autorovi

Marian Jaslovský

Dlhoročný novinár, v súčasnosti redaktor časopisu .týždeň a zároveň hudobník. Je autorom šiestich kníh. S Mindshare spolupracuje od roku 2011.