Len nedávno som si na jednej konferencii vďaka práve prezentujúcemu spíkrovi uvedomil, že všetky zásadné technologické vynálezy ako osobný počítač, mobilný telefón, CD, internet, raketový pohon, letecký motor alebo umelé srdce či vrtuľník (príkladov je určite viac), vznikli v minulom storočí, a v poslednej dobe sa ľudstvo akosi zaseklo. Alebo skôr vylepšujeme už existujúce výdobytky techniky alebo ich používame na účely, ktoré v čase ich vzniku nikomu nenapadli.
Ak by sa chcel niekto presvedčiť, že 20. storočie bolo naozaj bohaté na zásadné objavy a posun v technológiách, tak napríklad tu je pomerne vyčerpávajúci zoznam. Určite bude zaujímavý hlavne pre millenials a mladších.
Skvelým príkladom takéhoto rozširovania využitia už dávno vynájdeného výkriku modernej techniky je mobilný telefón. Komu by v spoločnosti Motorola, výrobcu prvého mobilného telefónu, ktorý mal veľkosť a tvar stredne veľkého hriankovača s anténou (mimochodom, hriankovač tiež patrí na zoznam vynálezov 20. storočia), napadlo, že v nasledujúcom storočí budú ľudia s inteligentnejšími a výkonnejšími potomkami ich vynálezu tráviť viac času, ako s akýmkoľvek iným technickým zariadením a mobilný telefón bude slúžiť na mnoho iných vecí, ako len na telefonovanie? Možno aj práve preto prestala Motorola pred niekoľkými týždňami oficiálne existovať ako značka mobilných telefónov, keď ju jej aktuálny majiteľ, spoločnosť Lenovo, premenoval na Moto by Lenovo, v skratke Moto. Sú to podobné spojenia ako Xerox a grafické prostredie pre osobné počítače alebo IBM a hardware, či Kodak a digitálna fotografia.
Tzv. disruption (zlom) je v biznise jedným z najfrekventovanejších výrazov posledných rokov a vidíme ho všade okolo seba. Zmeniť zaužívaný stav a docieliť prekvapivú zmenu, nad ktorou budú všetci híkať a ešte vám umožní zaradiť sa do spoločnosti majiteľov firiem so šialene vysokou (a virtuálnou) valuáciou, je proste in. A práve mobilné zariadenia pripojené na internet sa asi najviac prispievajú k zásadným zmenám už existujúcich modelov. Príklady ako Uber – taxislužba, ktorá nevlastní ani jeden taxík, alebo Airbnb, ubytovacia sieť, ktorá nemusí upratovať ani jeden vlastný hotel, hovoria za všetko.
Tento komplikovaný úvod mi napadol po prečítaní článku o tom, ako majú mobilné aplikácie pomôcť zachrániť prepad návštevnosti a tržieb amerických kín. To je dokonalý príklad disruption.
Tri veľké hollywoodske štúdiá, Walt Disney Co., 21st Century Fox’s Twentieth Century Fox a Lions Gate Entertainment, sa rozhodli, že prostredníctvom mobilnej aplikácie vyriešia spomenutý problém – klesajúci počet kino divákov. Investovali teda do, ako inak, technologického startupu Atom Tickets, ktorý umožňuje priateľom organizovane nakupovať lístky do kina a dostávať sa tak k skupinovým zľavám. De facto konkurencia už fungujúceho Fandango (Comcast) alebo MovieTickets.com.
Aplikácia by mala na základe preferencií zapojených priateľov vybrať ideálny film, nájsť výhodnú ponuku lístkov a pomôcť pri delení nákladov na ich zakúpenie. Ušetrí vraj tak čas a niekoľko kôl správ pri hľadaní toho najlepšieho titulu, na ktorom sa všetci zhodnú, ideálneho času premietania a následnom delení nákladov.
Podľa správy WSJ je otázka zliav na lístky prekvapivo kontroverznou témou, kedy zástancovia fixných cien hovoria o riziku devalvácie ceny kinozážitku v prípade skupinových alebo iných zliav, napríklad na menej populárne filmy. Aj napriek tomu, že cenu lístkov si určujú samotné kiná, filmové štúdiá, respektíve distribútori filmov, stanovujú minimálnu cenu lístka, čo môže poskytovanie zliav skomplikovať. Ešte zaujímavejšie znie informácia, že len asi 15 % lístkov z celkového počtu 1,3 miliardy (!) kusov predaných v USA a Kanade, sa predá prostredníctvom internetu. To je situácia, ktorú by tiež Atom Tickets a jeho konkurenti chceli zmeniť.
Uvidíme, či sa filmovým štúdiám a majiteľom kín podarí zastaviť klesajúci trend návštevnosti a vrátiť sa k dobrým časom, keď sa tých lístkov predalo aj viac ako 1,5 miliardy (presnejšie 1,57 miliardy v roku 2002).
Na záver treba podotknúť, že pri pohľade na celkový výsledok hrubých tržieb kín v Severnej Amerike za rok 2015 situácia nevyzerá až tak dramaticky. Rekordný rok s tržbami 11,12 miliardy amerických dolárov vyzerá v porovnaní so spomenutým rokom 2002 (9,09 miliardy USD) optimisticky. Možno by ale bolo potrebné zrátať rast nákladov filmových štúdií na výrobu, marketing a distribúciu kinohitov, ktoré tento rekord spôsobili.
Akokoľvek, ak ste fanúšikovia kina a nechcete sa spoliehať len na streamovanie (mimochodom naozaj kvalitne produkovaných) TV seriálov, držte kinám palce. Nech to nedopadne, ako s tou Motorolou alebo Walkmanom.
A ak chcete vedieť, ako je to u nás, tak vás možno prekvapí, že v roku 2015 zarobili slovenské kiná najviac v histórii.
Richard Kopunik, Mindshare Slovakia
Foto Kenneth Lu, Flickr
Zdroje:
Ako si overiť fotku na internete?
Inovatívne outdoorové inšpirácie zo sveta
Facebook vám umožní oddýchnuť si od priateľov
Získal som čítačku Kindle. Čo ďalej? (tipy a triky)
Príbeh značky HUGO BOSS
