Bene: Na Facebooku si ľudia dobrovoľne napíšu na čelo “idiot”

Rapper Marián Benkovič, známy pod prezývkou Bene, sa ohradzuje, keď ho niekto nazve básnikom. Ale tí, ktorí majú radi jeho neortodoxné rapovanie, dobre vedia, že úroveň jeho textov často aj prevyšuje mnohé dielka, vychádzajúce len v textovej podobe. Napokon, aj tohoročnú cenu Radio Head Awards získal za album Spam Poetry, ktorý vyšiel aj ako knižka. Bene je nielen človek s vynikajúcim vkusom na slová a hudbu, ale aj veľký priateľ sociálnych médií, dá sa povedať, že ovládol všetky dôležité. A práve o tom je náš tretí rozhovor o ľuďoch, ktorí vsietili v sociálnych sieťach.

Pamätáš sa na prvé kontakty s Facebookom? Bola to jasná láska na prvý pohľad? 
Áno. Bolo to koncom roka 2008 a prehovoril ma na to Shooty na krste albumu Neskorý zber jeho kapely Tu v dome, ktorý bol 6. novembra 2008. Veľa mi o tom básnil, že aké to je super, a že tam človek musí byť a tak. Neklamal. A to som začal zisťovať 20. novembra 2008, keď som do toho modrého sveta vstúpil.

Čo ti najviac lezie na nervy na facebookovom správaní? 
Že ľudia by si na ulici dobrovoľne na čelo nenapísali „idiot“ a na Facebooku to robia. A k tomu zadarmo. Ale vlastne to je fajn. Človeku to ušetrí čas.

Tomáš Ulej písal vo svojom stĺpčeku, že na facebooku spoznáme aj ľudí, ktorých sme predtým poznali ne-virtuálne. Zažil si takéto sklamania z ľudí, o ktorých si si myslel, že ich poznáš? Čo sú vlastne hlavné tipy prejavov idiotizmu na facebooku? 
Jasné. Všakovakých neznášačov cigánov, odborníkov na poberanie sociálnych dávok, strielačov goríl, revolucionárov, zvedavcov, čo chcú vedieť kedy umrú a čo znamená ich meno, znalcov všetkých tých extra tajných teórií, ktoré nepozná nik, lebo sú extra tajné, ale oni áno, lebo to našli na YouTube, ale tiež tak veľmi tajne, lebo YouTube to video vždycky zmaže, veď je predsa tajné a tí zlí zlí Židia si neprajú, aby to tam bolo, nehladiac na to, že to video má 5 miliónov či koľko prezretí a je tam už pár rokov. Takže, áno, spoznal som kopec ľudí.

Sociálne médiá ti zrejme veľa dávajú, lebo si ich nadšeným používateľom. Čo ti vzali? 
Čas a romantickú predstavu, že väčšina ľudí nie je úplne sprostá.

Väčšina ľudí je úplne sprostá? Som si myslel, že práve na facebooku si vytvárame spoločenstvá, zložené z ľudí, ktorí zmýšľajú podobne ako my.
Rozumieš ako to myslím. A ja stále verím a dúfam, že nie. Ale pre istotu mám aj svoju „alternatívnu“ stenu, kde mám asi 150-200 ľudí a viem, že keď si prepnem na ňu, tak tam naozaj nájdem príspevky, ktoré ma zaujímajú. Ale popritom sa kamošíš s veľa ľuďmi, alebo vidíš, čo tých veľa ľudí lajkuje, alebo občas zablúdiš do nejakej prapodivnej skupiny a nestačíš sa diviť a vtedy začneš pochybovať o tom, či by nemali byť vodičáky aj na internety. Alebo aspoň IQ testy.

Každý hudobník sa na svojej stránke zmení trochu na svojho vlastného marketéra, lebo to je pre mnohých hlavný spôsob komunikácie so svojimi fanúšikmi. Čo by sa nemalo robiť v tejto „marketingovej komunikácii“? 
Ja to istotne všetko robím, keďže počtom followerov / lajkov sa nechytám na všetky tie fenomény a nové človeky. Ale zabávam sa na umelcoch, či ako ich volať, čo linkujú 5-krát za deň každú novinku, čo majú, akoby si neverili, že stačí tú novú skladbu zavesiť raz a ľudia si to všimnú. Alebo otravujú s tým ostatných a lepia im to na stenu ako za starých časov MySpace-u. Aj to bolo jeden z dôvodov, prečo som si uzamkol stenu na Facebooku. Podobne na Twitteri fungujú borci, čo pre istotu tagnú v tweete x ľudí a potom netrpezlivo očakávajú odpoveď. Vtipné bolo, keď ešte chalani z Mojej reči si nespravovali sami svoju stránku, tak ich vtedajší admin vyzval ľudí, aby za neho hlasovali v nejakej sútaži na nejakom webe o foťák či čo. Teraz už si to spravujú sami a vyzerá to oveľa krajšie.

Ako tebe pomáhajú sociálne médiá pri tvojich projektoch?
Stačí zavesiť konkrétnu novinku na Facebook, Twitter atď a už to žije vlastným životom. Je to tam a kto chce si na to klikne, napíše o tom, dá to zdieľať, neklikne si na to, nenapíše o tom, nedá to zdielať, urobí s tým to, čo uzná za vhodné. Je to také jednoduché a také krásne.

Ktoré sociálne médiá používaš a prečo?
Facebook, lebo je tam “každý”, Twitter, lebo je tak malý, Instagram, lebo pekné obrázky, Tumblr, lebo niekde treba mať blog a tento je ok, Foursquare, lebo máme radi svoje polohy, Quora, lebo sa ľudia pýtajú na super veci, o ktorých si nevedel, že ťa zaujímajú, RunKeeper, lebo každý občas potrebuje utiecť a mať o tom prehľad.

Veríš v návrat MySpace, o ktorom sa hovorí?
Také ešte je?

Podľahol si niekedy hoaxu alebo zdieľal nejakú účelovú polopravdu?
Naposledy som linkol ten hoax o tých ruských baníkoch, čo objavili peklo. Ale vedome. Síce to potom pár ľudí zdielalo odomňa s divnými komentami, ale to sa vraciame na začiatok rozhovoru.

Vieš si predstaviť život bez sociálnych médií? 
Nie. Človeku to dáva pocit, že nie je mizantrop.

Prerástli niektoré virtuálne vzťahy do skutočných?
Áno. Pár kamošstiev z Facebooku prerástlo do naozajských, a som rád.

Aký je tvoj pohľad na tému „facebook a súkromie“?
Dávam tam len to, čo by som sa aj v krčme pri stole s kamošmi nehanbil a nebál povedať.

Marian Jaslovský, Mindshare Slovensko