Lovec šarlatánov Maroš Rudnay: Výučba kritického myslenia u nás úplne absentuje.

Stránka Lovci šarlatánov vyvolala pomerne skoro po svojom vzniku značnú pozornosť. Založili ju študenti medicíny, ktorí sa už nemohli pozerať na nebezpečné bludy, šíriace sa hlavne prostredníctvom sociálnych sietí a založili platformu, ktorá proti nim bojuje argumentmi. Jej zakladateľom je medik Maroš Rudnay, ktorý bude jedným z prenášajúcich na tohoročnej konferencii TEDxBratislava.

Mal vznik Lovcov šarlatánov nejakú „poslednú kvapku“, alebo to bol kontinuálny proces?

Jedno s druhým. Asi mesiac pred ich vznikom sme s kolegami, ktorí sú teraz admini, diskutovali na rôznych facebookovych stránkach na témy alternatívnej medicíny. Obzvlášť jedna nám padla do oka, jej prevádzkovateľ sa netajil odporom k medicíne. Opisoval svoje praktiky “liečenia” a boli to veci skutočne len pre silné žalúdky. Po tomto som si povedal dosť, treba s tým niečo robiť a vytvoril som stránku na facebooku. Kolegovia ma podporili a radi sa ku mne pridali.

Alternatívna medicína je moderný kult. Dá sa zovšeobecniť, že je neúčinná alebo môže aj fungovať?

Je to veľmi široký pojem. Niektoré veci môžu byť účinné, napríklad fytoterapia, teda bylinky. Dá sa na to pozrieť jednoducho – v čom má byť podstata danej liečby. Tak ako neexistuje alternatívna fyzika alebo matematika, neexistuje ani alternatívna biológia alebo fyziológia. Môžeme preto hľadať liečivú bylinku, ktorá môže účinkovať napríklad na zapálené hrdlo, podobne ako pastilky z lekárne, ale ak niekto tvrdí, že zapálené hrdlo je z oslabenej čakry alebo prekyslenia organizmu, tak je to úplný nezmysel. Veľmi dôležitá časť alternatívnej medicíny stojí na placebe a tento efekt je nezanedbateľný, aj pri konvenčnej medicíne. Nie je to len efekt “cukríku miesto tabletky”, ale závisí aj od prístupu terapeuta, jeho vplyvu na pacienta. Má však svoje hranice, nádor v mozgu kvôli placebu nezmizne a spoliehať sa na to nie je možné.

Takže platí to známe „alternatívna medicína, ktorá funguje, sa volá medicína”?

Dá sa to tak povedať, resp. je to základné kritérium toho, aby sme vôbec o niečom mohli uvažovať, či to bude možné použiť. To, načo sme sa chceli zamerať a na čo sa aj zameriavame sú práve věci, ktoré svojou iracionalitou alebo potvrdenou neúčinnosťou ohrozujú ľudí. Pretože tieto veci sú ľuďom často prezentované ako zázraky, teda niečo viac, než sa na prvý pohľad zdá. Ak človek nemá možnosť dohľadať si objektívnejšie informácie o týchto metódach, je náchylný podľahnúť planým sľubom, keďže človek v chorobe často hľadá nádej aj tam, kde by to zdravému nenapadlo. A práve tomuto účelu má slúžiť to, čo robím – byť informačnou základňou.

Hovorili sme o placebe, ktorého typickým reprezentantom sú homeopatiká. Ako si vysvetluješ, že sa predávajú v lekárňach?

Lekárenstvo už dnes v sebe nesie značný podiel klasického obchodu. Mne osobne to nepripadá správne, ale funguje tu vo veľkom princíp dopytu a ponuky. Netýka sa to len homeopatík, predáva sa tu množstvo výživových doplnkov, kde účinnosť nemusí byť overená. Bohužiaľ, ľudia prestávajú brať lekárnika ako zdravotníka, ktorý im vie poradiť a radšej sa radia anonymne na internete a potom si zájdu do lekárne ako do samoobsluhy.

Lekárstvo si porovnával s fyzikou – nie sú tam predsa len rozdiely? Už len, povedzme, kvôli spomínanému placebu, ktoré môže byť regulárnou súčasťou terapií.

Rozdiel tam urcite je, ale skôr ide o to, že fungovanie prírody je len jedno, a my ho musíme poznať na to, aby sme ho dokázali využiť vo svoj prospech. Či už to budú poznatky o fungovaní vesmíru alebo objav nových liekov, všetky však budú stáť na vedeckom poznaní fungovania prírody. Nemá preto cenu vymýšľať pseudovedecké teórie, tým sa ďalej neposunieme. Aj placebo je prirodzený efekt, ktorý má nejaký racionálny základ, nie je to žiadna mágia. Nevieme aký, ale ak by sme to vedeli, a myslím, že raz aj budeme, mohli by sme ho efektívnejšie využiť v náš prospech. Nahrádzať a opravovať staršie poznatky novými je správna cesta vývoja, nie však nahrádzať ich iracionalitou.

Aké šarlatánstva sú obzvlášť nebezpečné?

Nebezpečnosť šarlatánstva spočíva hlavne v tom, že sa mu venujú často ľudia, ktorí reálne medicínske vedomosti nemajú, a nedokážu odhadnúť závažnosť stavu pacienta, ktorí pred nimi stojí. Často sú úprimne presvedčení o tom, že robia dobre, avšak to nie je ospravedlnením toho, že pacienta môžu oberať o drahocenný čas. Nie každá choroba dá človeku druhú šancu. Ľudia často svoju diagnózu ani nepoznajú, majú len neurčité problémy a ihneď sa ich pokúšajú liečiť alternatívne. Ale aj za relatívne banálne vyzerajúcim zdravotným problémom sa môže skrývať vážna diagóza. To je najväčšie nebezpečenstvo. Homeopatika samé o sebe nijako neškodia, avšak pokúšať sa nimi liečiť napríklad meningitídu by bolo úplné šialenstvo. Veľa liečiteľov pacientov dokonca odhovára od lekárskej pomoci. To považujem za najhoršie a najtrestuhodnejšie konanie. Samostatnou kapitolou sú potom rôzne terapie, ktoré môžu škodiť samé o sebe, popíjanie bielidla s kyselinou citrónovou ale aj rôzne prostriedky tradicnej medicíny, často priamo z Číny, môžu byť veľmi rizikové.

V Čechách v poslednom čase prišlo k tragédiám pod vplyvom šarlatánov a zdá sa, že sa bude reálne meniť legislatíva. Treba liečiteľov zakázať?
Myslím si, že v tomto prípade sa treba riadiť tým, či je racionálne preukázané, že to, čo ponúkajú, má nejaký efekt. Ak niekto niekomu na základe absurdných, vedeckým poznatkom odporujúcich „informácií“ tvrdí, že ho diagnostikuje a lieči, je to z môjho pohľadu podvod a takýto človek nemá žiadne právo na podobnú činnosť. Liečitelia by mali predovšetkým preberať za svoje rady a postupy zodovednosť. Určite je na mieste minimálne registrácia podľa mňa by bola na mieste požiadavka určitej minimálnej kvalifikácie. Skrátka aby sa nestalo, že niekto bude liečiť akútny zápal slepého čreva otváraním čakier, pretože nepozná základné príznaky a niekto na to doplatí životom. Vítam to, čo sa deje v ČR a určite by sme si z toho mohli zobrať príklad. Som však mierne skeptický voči tomu, aké reálne výsledky to bude mať, keďže vynaliezavosti, ako obchádzať zákony sa u nás medze nekladú.

Lekári sú často podľa názorov ľudí arogantní. Nenahráva toto práve šarlatánom? Nemyslíš, ze na škole by sa mala učiť nejaká lekárska psychológia?

To je pravda, tento aspekt je v celom probléme jeden z najdôležitejších. Šarlatáni majú čas, peknú miestnosť s klimatizáciou a dobrú náladu. Lekár a zdravotná sestra pracujúci v našom zdravotníctve však často nemajú ani banálnejšie vymoženosti. Zdravotníctvo na tom rozhodne nie je dobre a to sa premieta do rôznych aspektov pracovného života zdravotníkov. Neuspokojivé pracovné podmienky, pracovné prostredie, nadmerná záťaž, neuspokojivé ohodnotenie a pocit spoločenského nedocenenia, to sú veci, s ktorými sa často zdravotníci stretávajú a ktoré negatívne vplývajú na ich vzťah k práci a k jej hlavnému objektu – pacientovi. Nedá sa však všetko zvaliť len na tieto problémy. Určite je chyba aj v mnohých ľuďoch a ich postojoch, často by stačilo len trochu snahy. Psychológia sa učí, spolu s komunikáciou, ale osobne by som tento predmet riešil inak, nebol tam podľa mňa dôraz práve na tieto dôležité veci. Práca s ľudmi je špecifická, chce to tréning a profesionalitu, ktorú by sme si ako študenti mali trénovať a budovať. Netreba však zabúdať na to, že liečitelia ani zďaleka nenesú za svoje konanie takú zodpovednosť ako zdravotníci. Aj to môže zohrávať dôležitú úlohu.

V Lovcoch šarlatánov ste pomerne skoro urobili veľké rozhodnutie a odkryli ste vašu identitu. Čo vám to dalo a čo vzalo?

Dalo nám to veľa a nevzalo prakticky nič. Nič negatívne sme nezaznamenali, žiadne útoky sa nekonali. Naopak, dostalo sa nám pozornosti od mnohých ľudí. Keby som vedel to, čo viem teraz, robil by som stránku otvorene hneď od začiatku. Nevedeli sme však do čoho ideme, nikto z nás s tým nemal skúsenosti a preto sme to zo začiatku robili anonymne. Potom sme si povedali, že to skúsime inak a spravili sme dobre.

To vám otvorilo možnosti prezentovať sa v serióznych médiách teraz prichádza vystúpenie na prestížnej konferencii TEDxBratislava, o čom bude tvoja reč?

Budem sa snažiť nezameriavať na konkrétne témy, ale skôr na všeobecné poslostvo – keď ide o vaše zdravie, internet je tým najlepším a zároveň najhorším miestom, kde hľadať. Preto treba byť ostražitý.

Vo výuke slovenčiny sa momentálne dáva dôraz porozumeniu čítaného textu. Nemyslíš si, že by sa malo vyučovať na škole oddeľovanie zlých zdrojov od dobrých?

Áno, výučba kritického myslenia a práce s informáciami u nás úplne absentuje na všetkých typov škôl. Pritom v dnešnej dobre sa čoraz viac vraví o tom, že budúcnosť nespočíva v memorovaní kvant informácií, ale v schopnosti ich efektívne dohľadať. Mám pocit, že k tomu patrí predovšetkým identifikovanie kvalitného zdroja, keďže od tohoto kroku sa všetko odvíja.

Myslíš, že nebezpečnej iracionality pribúda alebo je skrátka len väčšmi vidieť vďaka facebooku?

Jedno aj druhé. Určite je ju viac vidieť, ale masové rozšírenie internetu a hlavne jeho blaženej anonymity prispieva aj k tomu, že jeho informačný priestor sa stáva útočiskom pre rôznych šarlatánov a podvodníkov, ktorí by bez neho jednoducho nemali ako a kde sa realizovať. Veľa robia aj módne vlny, ktoré prichádzajú a odchádzajú. Je to môj osobný názor, ale posadnutosť  “návratom k prírode” je podľa mňa len ukážkou takejto módnej vlny, nič viac.

Marian Jaslovský, Mindshare Slovakia

Pozri aj ďalšie rozhovory s ľuďmi TEDxBratislava

O autorovi

Marian Jaslovský

Dlhoročný novinár, v súčasnosti redaktor časopisu .týždeň a zároveň hudobník. Je autorom šiestich kníh. S Mindshare spolupracuje od roku 2011.