Pokusy spojiť hudobníkov hrajúcich na rôznych miestach v jednom čase prostredníctvom technologických riešení nie sú žiadna novinka a aj u nás zopár takýchto „telemostov“ prebehlo. Minulý týždeň som sa stal súčasťou akcie, ktorá si môže pokojne pripísať prvenstvo ako „prvé živé vystúpenie hudobníkov hrajúcich na štyroch miestach v troch krajinách strednej Európy na verejne prístupnej platforme.“

 

Tá platforma sa volá Sofasession a ide o projekt mladých hudobníkov, pôsobiacich vo Viedni. Služba má podtitul „online jam community“ a to asi vysvetľuje všetko. Technicky to funguje ako kombinácia webovej služby a aplikácie a naozaj reálne umožňuje zahrať si (alebo nahrať spoločné skladby) viacerým hudobníkom na rôznych miestach sveta. To môže byť rovnako zábavné ako užitočné. Napríklad si viem predstaviť, že keby som mal hrať s niekým z nejakého iného mesta na spoločnom koncerte, tak si môžeme takýmto spôsobom prehrať program a potom sa zísť až na zvukovej skúške.

 

Jedna odpoveď na prvú otázku, ktorú väčšinou hudobníci položili: Nie, nemá to žiadnu významnú latenciu (teda oneskorenie signálu). Čo je dosť veľká vec a všetka česť tým, čo naprogramovali technologické riešenie.

 

Ľudia okolo Sofasession ma oslovili, či by som si s nimi nezahral v rámci TV relácie. Jasné, že moje vizionárske tretie oko zablýskalo a sľúbil som sa bez toho, aby som sa pýtal na podrobnosti. Tie som sa len tak medzi rečou dozvedel až deň pred samotnou akciou: Že teda vôbec nepôjde o nejakú rakúsku lokálnu TV, ktorej zaujal projektík šikovných startupistov, ale naozaj veľkú vec: „Živé“ hranie na odovzdávaní cien Futurezone Awards pred asi 500 prominentnými divákmi. Futurezone je technologická sekcia novín Kurier, ktoré patria v Rakúsku k najvýznamnejším. Možno bolo aj dobre, že som nevedel o čo ide, aspoň som bol v kľude tak dlho, ako sa len dalo.

 

Kapelníkom bol Marián (Mayo), gitarista pôvodom zo Slovenska, ktorý od detstva žije vo Viedni. Spolu so speváčkou Yaldou a spevákom/gitaristom Bennym  mali jediní stáť na pódiu v sále, kde sa podujatie konalo. Bubeník Alex a basgitarista Bernhard sa pripájali z viedenského štúdia. Gitaristu Helmuta, ktorý spolu s Mariánom vymyslel Sofasession, prichýlili v Berlíne v prezentačnej miestnosti predajne Gibson, no a ja s dychovým syntetizátorom Akai EWI5000 som vysielal z  petržalského bytu, keďže v štúdiu mám pomalý internet.

 

Vystúpeniu predchádzali dve skúšky. Takto som videl mojich kolegov:

 

sofasession

 

Tretia skúška bola už v deň prenosu, nastúpení sme boli od siedmej (dve hodiny pred ostrou). Obraz sa prenášal cez Skype a technik Futurezone Awards mal čo robiť. Užili sme si celkom nervy, pretože premenných bolo veľa, mne vypadol obraz (nepoužívam mobilný Skype, moja chyba) a raz sa zosypala celá session, ale napokon to dobre dopadlo a vyzeralo to takto:

ss

Tu je video

 

Podľa potlesku v sále sme boli úspešní. Prepojili sme v živom čase vzdialenosť 4200 kilometrov. To, že signál nebol oneskorený, zabezpečovalo 12 nezávislých dátových streamov. Tu je Helmutov blog (to je spomínaný šéf Sofasession). Pri čítaní človek priam počuje, ako mu spadol kameň zo srdca. Po úspešnom vystúpení išla viedenská sekcia do Mayovho bytu na pivo, čo je presne vec, ktorá sa zatiaľ cez Sofasession zdieľať nedá.

 

Som veľmi rád, že som sa zúčastnil tohto malého, ale určite nie bezvýznamného prvovýstupu. Na konci tejto cesty možno bude možnosť skúšať s hologramami kolegov, aby nemuseli cestovať do skúšobne desiatky či stovky kilometrov. Koncerty, tie budú dúfam vždy so živými ľuďmi. Ale tento virtuálny bol zaujímavý.

 

Marian Jaslovský, Mindshare Slovakia

O autorovi

Marian Jaslovský

Dlhoročný novinár, v Mindshare pôsobí ako manažér a analytik sociálnych médií, je i editorom tohto blogu. Ako žurnalista pracoval pre mnohé médiá a bol nominovaný na Novinársku cenu. Je autorom štyroch úspešných kníh. Rovnako ako písaniu sa venuje aj hudbe, spolupracoval s mnohými osobnosťami našej scény. Okrem vecí okolo hudby ho baví bicyklovanie, varenie a fotografia. Je priaznivcom opatrného pohybu v prírode.