Aké sú najväčšie sviatky celého sveta?

Aké sú najväčšie sviatky celého sveta?

Počas roka oslavujú ľudia v takmer každej krajine či komunite rôzne sviatky a pripomínajú si pamätné dni. Mnohé z týchto osláv majú nábožensky charakter alebo sú historicky zviazané s poľnohospodárskou sezónou. K oslavám patrí veselá radostná nálada, hudba, sprievody, chutné sviatočné jedlo a často aj darčeky.

Sviatky sú dôležitou súčasťou kultúr, aj na sociálnych sieťach sa s nimi stretávame často, tak nezaškodí zopakovať si, ktoré sú tie najdôležitejšie.

JANUÁR

Prvého januára sa ľudia na celom svete, ktorí sa riadia gregoriánskym kalendárom, zabávajú a oslavujú príchod nového roka. Ale sviatok majú aj indické ťavy.

SILVESTER – ohňostroje a svetelné šou osvetľujúce mestá po celom svete sú neodmysliteľnou súčasťou osláv nového roka.

ŤAVÍ FESTIVAL – V Indickom Radžastane sa v púštnom meste Bikaner začína každoročný svetoznámy Ťaví festival, ktorý trvá päť dní. Ťavy sú pestro vyzdobené a podujatie plní dve hlavné funkcie. Prvou je obchod, predovšetkým nákup a predaj tiav. Tou druhou úlohou festivalu je jeho spirituálne posolstvo, keďže je spojený taktiež s náboženským rituálom. Tisíce veriacich sem prichádza vzdať poklonu Brahmovi, ktorý je hinduistickým bohom, stvoriteľom vesmíru. Pútnici veria, že si tu zmyjú všetky svoje hriechy rituálnym kúpeľom v jazere Pushkar. Súčasťou festivalu sú aj ťavie preteky, predstavenia akrobatov i zaklínačov hadov.

FEBRUÁR

Tento mesiac sa nezaobíde bez extravagantných kostýmov na karnevaloch v Brazílii a v talianskych Benátkach. V Číne zas vítajú nový rok počas osláv trvajúcich dva týždne.

KARNEVAL V RIU – to je päť rušných dní plných tanca, sprievodov masiek, hlasnej hudby a hodovania.

KARNEVAL V BENÁTKACH – koná sa pred štyridsaťdňovým pôstom, ktorý predchádza Veľkú noc. Je to slávnosť najrozmanitejších kostýmov, zložitých masiek, slávnostných sprievodov, ktoré pripomínajú históriu mesta.
Centrom diania je Námestie svätého Marka, kde sa konajú koncerty, divadelné predstavenia a Canal Grande – hlavná dopravná tepna mesta.

ČÍNSKY NOVÝ ROK – je hlavným sviatkom pre Číňanov. Tanečník predvádza tanec šťastia v kostýme bájneho leva s obrovskými pohyblivými očami.

MAREC

V marci príroda ožíva a to zrejme spôsobilo, že veľké sviatky, konajúce sa v tomto mesiaci sú veselé až bujaré.

SVIATOK SV. PATRIKA

Sviatok patróna Írska sa oslavuje 17. marca. Íri sa obliekajú do zelených odevov a oslavujú svojho svätca hlučnou zábavou, hudbou a pochodmi.

SVIATOK HOLI

Indický jarný festival Holi má pohyblivý dátum. Je to najpopulárnejší hinduistický sviatok. Počas sviatku Holi je o zábavu vždy postarané, ľudia sa ohadzujú rôznofarebnými práškami a striekajú vodou. Oslavuje sa od nepamäti. Podľa legendy si chcel populárny boh Krišna zobrať svoju nastávajúcu, ale bál sa, že ho odmietne kvôli jeho hnedej pokožke. Na radu svojej mamy si na seba dal niekoľko farieb, aby svoju milú oklamal. Dnes je Holi spojený aj so začiatkom jari.

PURIM

Aj židovský sviatok Purim má pohyblivý dátum (v našom kalendári), lebo sa riadi židovským kalendárom. víťazstvo Židov pod vedením Mordochaja a kráľovnej Ester nad antisemitom Hamanom, ktoré je opísané v biblickej knihe Ester. Je najradostnejším dňom v roku a najbujarejším spomedzi židovských sviatkov. Sprevádzajú ho verejné recitácie knihy Ester, rozdávanie almužien a darčekov, maškarády a konzumácia alkoholu. Súčasťou náboženských obradov je aj rapkanie na drevenom rapkáči.

APRÍL

V apríli dobrá nálada pokračuje a navyše v tomto mesiaci je aj jarná rovnodennosť, ktorá definitívne potvrdzuje víťazstvo jari nad zimou.

PRVÝ APRÍL

Prvý apríl sa vo viacerých kultúrach oslavoval v podstate ako príchod jari. Na prvého apríla, čiže na „deň bláznov“, sa v mnohých krajinách môžete obávať, že si z Vás niekto vystrelí. V súčasnosti sa 1. apríl v Taliansku nazýva aj Rímske dni smiechu. V tieto dni sa ľudia zbavovali starých vecí, vystrájali žartíky svojim príbuzným a priateľom, obliekali sa do smiešnych a čo najfarebnejších šiat.

Vo Francúzsku dostal 1. apríl názov Poisson d’Avril (Aprílová ryba), pretože v tom čase sa slnko nachádzalo v znamení Rýb. Najskôr bol 1. apríl viac-menej rodinnou zábavou, neskôr sa však rôzne žartíky začali robiť aj medzi priateľmi a známymi. Deti sa usilovali na chrbty svojich kamarátov nenápadne pripevniť rybu vystrihnutú z papiera, a ak sa im to podarilo, na poznamenaného pokrikovali Aprílová ryba! Oslavuje sa dlho do noci, konajú sa ľudové slávnosti so spevom a tancom.

V Anglicku je žartíkom zasvätené iba ráno. V Škótsku sa sviatok slávil dokonca až dva dni – druhý deň sa nazýval Zadkový (slušne povedané) deň a žarty boli krutejšie a expresívnejšie, venované najmä sedacej časti nášho tela. V Portugalsku sa tento sviatok oslavuje v nedeľu a v pondelok pred veľkým pôstom. K najobvyklejším žartom patrí posypať svojich priateľov múkou. V USA sa 1.apríl spája s vymýšľaním žartovných kúskov.

V kresťanskom a židovskom kalendári však v apríli nájdete oveľa vážnejšie sviatky.

PESACH

Týmto sviatkom si židia pripomínajú oslobodenie z otroctva pred 3000 rokmi. Hlavnou udalosťou je večera s rodinou. Podobne ako u nás sa jedia vajíčka, ale aj rôzne bylinky a jahňacina.

VEĽKÁ NOC

Najväčší kresťanský sviatok pripomína zmŕtvychvstanie Ježiša Krista po jeho ukrižovaní. V symboloch sa spája s pohanským dedičstvom, symbolmi sú vajíčka (kraslice) alebo kuriatka, symbolizujúce zrod nového života. V anglosaskej kultúre sa hľadajú skryté vajíčka (easter eggs hunt), u nás si vajíčka treba vyšibať.

MÁJ

V máji už oddávna oslavujeme príchod teplých dní a bujný rast v prírode.

PRVÝ MÁJ

V mnohých vidieckych komunitách po celej Európe sa dodnes dodržiava starobylý zvyk a na 1. mája sa stavajú máje ozdobené farebnými stužkami. Mladý stromček bol symbolom víťazstva jari nad zimou, života nad smrťou.

SVIATOK ROZKVITNUTÝCH JABLONÍ, Dánsko

Na Dánskom ostrove Lile sa koná malý festival oslavujúci rozkvitnuté ovocné stromy.

BIELE NOCI V PETROHRADE

Trojtýždňový festival. Oslavujúci zostávajú hore tak dlho, ako sa im zachce. V tejto ročnej dobe nie je v noci nikde úplná tma.

Netrpezlivo očakávaným vyvrcholením festivalu je plachetnica s purpurovo-červenými plachtami majestátne plávajúca po rieke Neve.

JÚN

V severných regiónoch oslavujú mnohí ľudia medzi 20. a 22. júnom letný slnovrat. Na koniec júna môže pripadnúť aj začiatok moslimského posvätného mesiaca ramadán, presný dátum závisí od fázy Mesiaca.

RAMADÁN A EID AL-FITR

Moslim je povinný počas denných hodín zdržať sa akéhokoľvek jedenia, pitia, fajčenia a iných radovánok.

Marockí obchodníci už pripravujú sladké pečivo určené na slávnosť Eid. Tento sviatok sladkých pochúťok ukončuje mesiac pôstu počas Ramadánu.

LETNÝ SLNOVRAT

Letný slnovrat označuje koniec jari a začiatok astronomického leta. Začiatok letného slnovratu sa pohybuje medzi 20. a 22. júnom v závislosti od daného roka. Letný slnovrat sa oslavuje na celom svete už od nepamäti. U Slovanov to bol napríklad najvýznamnejší deň v roku.

Miestom osláv letného slnovratu je aj staroveké nálezisko Stonehenge

Predhistorický pamätník Stonehenge na Salisburskej planine v Anglicku je tradičným miestom, kde ľudia pozorujú východ slnka počas letného slnovratu.

JÚL

Dôležitým sviatkom je Deň nezávislosti, ktorý sa oslavuje 4. júla a pripomína rok 1776, keď Amerika vyhlásila nezávislosť od Veľkej Británie. V talianskej Siene sa zase odohrávajú historické konské dostihy. V Rakúsku je obľúbený moderný festival maľovania na telo.

DEŇ NEZÁVISLOTI

Milióny Američanov tradične vyrážajú na tento sviatok von, konajú sa veľkolepé ohňostroje, grilovačky, stretnutia s priateľmi a rodinami, sprievody a iné veselosti.

MAĽOVANIE NA TELO, RAKÚSKO

Na tomto festivale sa ľudské telá premenia na prekrásne umelecké diela. Zúčastňujú sa ho umelci a súťažiaci z celého sveta.

DOSTIHY PALIO, SIENA.

Jazdci bez sedla závodiaci v uliciach mesta sú oblečení vo farbách zastupujúcich jednotlivé mestské časti.

AUGUST

V auguste môžete zažiť veľa zábavy s prasatami alebo vo veľmi špinavej rajčinovej bitke. Konajú sa však aj umelecké festivaly. Jedným z najdôležitejších je festival v škótskom Edinburgu. V auguste sa tiež oslavoval koniec žatvy.

ŽATVA-DOŽINKY

V čase žatvy zdobia kresťanský oltár ovocie a kvety. Dožinky boli pôvodne aj náboženským sviatkom, v 20. storočí sa u nás zmenili na svetské oslavy jarmočného typu.

FESTIVAL PRASIAT, FRANCÚZSKO

Hádam najveselší festival môžete zažiť vo francúzskych Pyrenejách. Ľudia preoblečení za prasatá vydávajú rôzne prasacie zvuky a konajú sa preteky malých prasiatok.

RAJČINOVÁ BITKA, ŠPANIELSKO

La Tomatina, ako ju volajú Španieli, sa odohráva v mestečku Buňol, blízko Valencie. Tisícky ľudí sa zabávajú pri zákerných bojoch s tonami mäkkých paradajok. Hlavným cieľom je najmä únik z každodennej reality, premenenej na divokú a neviazanú rajčinovú zábavu.

EDINBURSKÝ FESTIVAL

Divadlo, tanec, hudba, komédia – to sú len niektoré z podujatí, na ktoré láka tento škótsky kultúrny festival.

SEPTEMBER

Jesenný festival, Mesačný festival a Festival žatvy sú tradičné slávnosti v juhovýchodnej Ázii, ktoré sa slávia pri splne mesiaca ako poďakovanie za úrodu ryže.

FESTVAL TET TRUNG THU, VIETNAM

Strašidelné masky a tanec na ulici potešia najmä deti, ktoré majú rady túto vietnamskú verziu jesenných festivalov vo veľkej obľube.

MESAČNÝ FESTIVAL, ČÍNA

Číňania tento sviatok oslavujú tancovaním, jedením a pozeraním na Mesiac. V Číne, ale aj v iných častiach juhovýchodnej Ázie sa na jesenný mesačný festival pečie výdatný slaný koláč známy ako „mesačný koláč“.

OKTÓBER

V októbri sa rozžiaria príbytky. Festival svetla Diwali je veľká udalosť po celej Indii. Termín je pohyblivý, ale väčšinou padne na október. Posledný októbrový večer nás počas Halloweenu vystrašia tekvicové lampáše s vycerenými zubami.

DIWALI

Hinduisti osvetľujú svoje domovy svietnikmi a olejovými lampami, ktoré symbolizujú víťazstvo dobra nad zlom.

HALLOWEEN

je prastarý keltský sviatok, ktorý získal veľkú obľubu v Amerike (vďaka prisťahovalcom z Írska), preto ho mnohí považujú za americký import, vznikov však v Európe v predkolumbovských časoch. Všetci vieme, že sa oslavuje v predvečer a noc z 31. októbra na 1. novembra pred Sviatkom všetkých svätých. Halloween tradične zdobia lampáše z vyrezaných obrovských tekvíc a masky.

Kresťanský, vážnejší variant sa volá Pamiatka zosnulých, ale nie je dôvod, prečo by tieto dva sviatky so zmesou kresťanských a pohanských tradícií nemohli nažívať v zhode, tak ako je to na Veľkú noc a Vianoce.

NOVEMBER

Na Deň vďakyvzdania si Američania pripomínajú prvých európskych osadníkov, ktorí každoročne ďakovali za novú úrodu. Dnes ide skôr o hostinu v rodinnom kruhu. V Mexiku si počas Dňa mŕtvych spomínajú na svojich blízkych – je to obdobie šťastných spomienok.

DIA DE LOS MUERTOS (DEŇ MŔTVYCH), MEXIKO

Mexická oslava na počesť mŕtvych.

Deň mŕtvych alebo aj Pamiatka zosnulých sa slávi 2. novembra. V Mexiku si ľudia kupujú papierové kostry a jedia cukrové lebky. Dôležitou súčasťou osláv je humor a zábava, ktorá pripomína, že smrť je prirodzenou súčasťou života.

DEŇ VĎAKYVZDANIA

je tradičný severoamerický sviatok. Vznikol tak, že v roku 1621 si sadla za stôl skupina pútnikov, ktorá sa doplavila z Európy na lodi Mayflower a oslávila prvý rok v Novom svete. Za národný sviatok ho vyhlásil Abraham Lincoln. Američania ho trávia v rodinnom kruhu a tradične sa pečie morka.

DECEMBER

Obdobie medzi Vianocami a Novým rokom patrí k najbohatším a najzaujímavejším na zvyky, z ktorých mnohé majú pôvod v predkresťanských oslavách zimného slnovratu. Židovský sviatok Chanuka, sviatok svetiel je spomienkou na znovuzasvätenie Jeruzalemského chrámu.

VIANOCE

Vianoce alebo vianočné sviatky sú najkrajšie kresťanské sviatky, konajú sa v období zimného slnovratu a oslavujú narodenia Ježiša Krista. S Vianocami sa viaže množstvo ľudových tradícií, piesní (kolied), výzdoby, jedál a iných zvykov, ktoré spravidla pochádzajú ešte z pohanských čias. Tradícia zdobenia stromčekov pochádza z nemeckej kultúry, aj keď katolíci spočiatku považovali zdobenie za pohanské, čo je aj čiastočne pravda, lebo germánske kmene si vraj pôvodne takýmito stromčekmi uctievali boha Wotana.

CHANUKA

Je sviatok radosti a rodinnej pohody. Počas sviatku Chanuka sa zapaľujú v židovských domácnostiach sviečky na sedemramennom svietniku (chanuka). Zapaľujú sa len po súmraku. Cieľom je, aby osvetlili temnotu sveta. Chanukové svetlo nielen osvecuje noc, obdobie bez slnka, ale je aj symbolom nádeje v ťažkých časoch.

Pre deti je chanuková oslava príležitosťou na karnevalové sprievody a iné zábavy, niekde si v posledný deň sviatku dávajú v rodinách darčeky. Obľúbené sú aj tradičné chanukové jedlá pripravené na oleji – zemiakové placky (levivot) alebo šišky (sufganiot).