Súmrak textov na internete?

Teoretik a filozof médií Marshall McLuhan už v prvej polovici 60. rokov povedal, že médium ovplyvňuje spoločnosť, v ktorej hrá svoju úlohu nielen prostredníctvom obsahu dodávaného cez médium, ale aj charakteristikou samotného média (stručne v jeho ikonickej vete „the medium is the message“, podrobnejšie v knihe Understanding Media: The Extensions of Man, 1964).

Interakcia ľudí a médií je obojstranná. Nielen človek tvorí obsah médií, ale aj médiá priamo ovplyvňujú človeka, psychiku, politiku a spoločnosť – a nielen naratívy, ktoré sa v médiách objavujú (napríklad dezinformácie, nenávistné príspevky), ale aj samotné technológie. Jednoznačne to vidíme aj na sociálnych médiách, na ich vývoji a trendoch.

 

Texty v nemilosti

Ľudia vždy túžili zaznamenať udalosti aj inak ako ústnym podaním. Od čias jaskynných malieb k alfabetickému písmu, aké používame aj my, uplynul veľký skok v čase aj myslení. Medzitým sa používalo piktografické písmo, známe od čias neolitu. Obrázky či symboly sa nesnažia sprostredkovať umelecký či emocionálny zážitok, ale podať informáciu.

Toto je zaujímavé si uvedomiť v čase, kedy do písaného prejavu, napríklad v statusoch na facebooku, občas až necitlivo (aspoň pre istý typ ľudí) zasahujú emojis, teda emotikony – piktogramy, ktoré sú vlastne návratom k piktografickému písmu.

Facebook prestáva byť atraktívny pre mladšie cieľové skupiny. Dôvodov je niekoľko, jedným z nich je „pretextovanosť“. Inak povedané, mladí ľudia vyhľadávajú skratkovité vyjadrenie, a emojis sú vítaným osviežením a možno aj vysvetlením „suchých“ písmenok. V lepšom prípade nahrádzajú neverbálnu komunikáciu, ale v zásade sa používajú na ilustrovanie písaného textu a niekedy ho aj nahrádzajú.  Inak, viete o tom, že prvý počítačový emotikon bol vytvorený v roku 1982? Prečítajte si článok o tom, či môžu emojis zničiť jazyk.

Verme tomu, že toto všetko je iba posun smerom k jednoduchšej komunikácii a prijímaniu instantných informácií a neznamená to, že ľuďom sa skrátka prestáva chcieť čítať dlhšie texty bez obrázkov.

 

Hlasové správy

Pomerne novým fenoménom, hlavne vo WhatsApp a Facebook messengeri, sú hlasové správy. Ľuďom sa skrátka nechce ťukať text a nahrávajú ho aj keď práve nešoférujú. Zábava začne ak sa v skupinovom chate ľudia začnú dohadovať hlasovými správami, na niečom sa dohodnú, a problém vznikne, keď chceme konsenzus dohľadať – skrátka, staré dobré písmo má svoje výhody. Pochopiteľne, keď človek šoféruje, je to veľmi vítaný a oveľa bezpečnejší spôsob komunikácia ako písať textové správy. To je však aj jediný dôvod, ktorý mi napadá, okrem lenivosti ťukať písmenká. Na druhej strane, od príjemcov si vypočutie správy vyžaduje oveľa väčšie úsilie ako prečítanie si textu.

 

Podcasty – osviežujúci trend

Vizualita a netextová komunikácia sú dve mantry sociálnych médií súčasnosti, takže je jasné, že musí dochádzať k prienikom, a samozrejme aj dochádza. Ešte máme v živej pamäti ako si Zuckerbergova partia pre Facebook a Instagram privlastnila časovo obmedzené príbehy od Snapchatu a teraz sa chystá ďalšia novinka, ktorá zasa rozširuje Instagram z platformy na prezeranie obrázkov a príležitostné chatovanie k plnohodnotným videohovorom.

V tejto súvislosti je možno pre niekoho prekvapujúci masový nástup podcastov. Dnes, v časoch virtuálnej a augmentovanej reality, čoraz lepších rozlíšení, veľkostí a tvarov displejov, 5D kín a nespočetných multimediálnych lákadiel sa toľko ľudí vracia k čistému zvuku? Prečo?

No práve preto. Každá multimediálna technológia viaže našu pozornosť a opantáva si nás na sto percent. Pritom je veľmi veľa činností, pri ktorých môžeme plnohodnotne počúvať, aj keď robíme niečo iné. Šoférujeme, sme na prechádzke, upratujeme alebo robíme za počítačom nejaké rutinné veci. Podcast zvládne aj najlacnejší smartfón, dátové toky nám nezožerú mesačný paušál na mobilný internet za týždeň a skrátka, je to praktická vec.

A možno v časoch, keď sú rodinnými kozubmi obrovské obrazovky plné farieb, sa vraciame do čias, keď ľudia napäto sedeli pri rádiách. Má to svoj pôvab. Dôležité asi je, že zostávame súčasťou reálneho sveta, nezhltne nás ten virtuálny. Rovnakým javom je, že mnoho ľudí knihy nielen číta, ale aj, alebo väčšinou, počúva.

Nové podcasty veselo pribúdajú a médiá sú veľkorysé, aj keď počet poslucháčov je rádovo nižší ako pri iných formátoch V eMarketeri napríklad píšu, Podcasty počúva malé, ale dôležité publikum. Na druhej strane, napríklad podcasty denníka SME prekročili 10 miliónov prehratí. Navyše, výroba je smiešne lacná, takže sa to oplatí vždy. Na nahrávanie podcastov nepotrebujete mať profesionálne štúdio – stačí miestnosť, kde nie sú odrazy ako v kúpeľni, malý nahrávač (100+ eur) a nejakú aplikáciu na strihanie.

Tu treba spomenúť zásluhu audiostreamovej spoločnosti Spotify na globálnom rozšírení média – tá poskytla platformu podcasterom zadarmo. A stávka spoločnosti Spotify na podcasty sa začína vyplácať, ako písali v The Verge.

 

Audioknihy

Pre audioknihy platí to isté, čo pre podcasty, aj keď ich počúvame spravidla offline – máme oveľa viac času zamestnávať svoje uši ako svoje oči. Začína byť samozrejmosťou, že kniha nevychádza len na papieri a v elektronickom formáte, ale aj ako audiokniha. Audioknihy sú, aspoň na západe, najrýchlejšie rastúcim odvetvím publishingu. Na malých trhoch je to však komplikovamé, lebo na rozdiel od podcastu treba na audioknihu profesionálnu produkciu, známy/školený hlas, hudbu, profesionálny strih atď. a trh je malý a v tomto segmente sa len prebúdza. Takže je fajn, keď ovládame dokonale angličtinu nielen slovom a písmom, ale aj ušami.

 

Nabudúce: Memes

 

Marian Jaslovský, Minshare Slovakia