Tento týždeň sme boli svedkami prvého verejného „súboja“ umelej inteligencie, o ktorý s postarali technologické giganty Microsoft a Alphabet, presnejšie ich vyhľadávače Bing a Google. Krátka rekapitulácia: V utorok predstavil Microsoft novú verziu ich internetového vyhľadávača Bing, obohatenú o prvky umelej inteligencie, postavené na OpenAI platforme, ktorá stojí za populárnym chatbotom ChatGPT. V stredu sa prepadla cena akcií materskej spoločnosti Google o takmer 8 %, zhruba 100 miliárd USD z trhovej hodnoty, po tom, ako niektorí analytici prišli s tézami o predpokladom negatívnom dopade vynoveného Bingu, resp. konverzačných chat botov na báze AI, na budúcu podobu vyhľadávania a reklamných príjmov, ktoré z neho Google generuje. Pokles hodnoty akcií Alphabet, ktorý pokračoval aj vo štvrtok (za dva dni kumulatívne zhruba 12 %), podtrhol aj nie úplne podarený stunt s AI chatbot riešením nazvaným Bard, ktorým chcel Alphabet  verejne demonštrovať, že v tejto oblasti nezaostáva. Nepresná odpoveď na pomerne jednoduchú otázku ohľadne prvenstiev dosiahnutých vesmírnym teleskopom Jamesa Webba zároveň poukázala na faktické slabé miesta aplikácie AI chatbot riešení, ako je absencia fact-checkingu a riziko spojené s nepresnou interpretáciou naučených dát, a prílišnou dôverou v prezentované odpovede.

Ak vás zaujíma, ako môže AI ovplyvniť budúcnosť internetových vyhľadávačov, prečítajte si POV z dielne našich kolegov v GroupM.

O autorovi

Richard Kopunik

Vyštudoval obchod a marketing. Vo sfére mediálnych agentúr pracuje už takmer 20 rokov. Zaujímajú ho nové trendy v oblasti marketingovej komunikácie a médií, technologické vychytávky, hudba, knihy, filmy a seriály. O nich, v akejkoľvek kombinácii, rád píše aj na našom blogu.