Pred pár týždňami Google opäť dokázal, že vie identifikovať budúce trendy a nerobí mu problém zaplatiť impozantné čiastky pri nákupoch, ktoré mu zapadajú do jeho technologickej alebo podnikateľskej vízie. Momentálne mám na mysli ohlásené prevzatie firmy Nest za 3,2 miliardy dolárov, ktorú založil a riadil ex-apple chlapík Tony Fadell, jeden z tých, ktorí sa motali okolo ikonického dizajnu iPodu. Hyperinteligentný a učenlivý termostat od Nest nesie v sebe dizajnový aj funkčný perfekcionalizmus s vskutku applovským DNA.
Ktosi vyrátal, že ak sa akvizičná cena 3,2 miliardy rozráta na aktuálny počet inštalácií termostatu, vychádza to na 3000 dolárov za inštaláciu. Termostaty sa však predávajú zatiaľ len v USA. Samozrejme, Nest chce expandovať celosvetovo (a rozhodne patrím medzi tých, čo na to nedočkavo čakajú), takže cena za jednu inštaláciu sa určite významne zníži. Navyše, ak nahliadneme za horizont a budeme uvažovať o zásadnom množstve užívateľských dát, ku ktorým sa Google vďaka týmto komunikatívnym na internet pripojeným škatuľkám môže dostať, je vôbec zbytočné o cene akvizície hovoriť.
Nest nedávno priniesol na trh aj ďalšie inteligentné a na internet pripojené zariadenie – dymový a CO2 senzor s prozaickým názvom Protect. Nemusím asi zdôrazňovať, že Nest dokázal, že patrí medzi málo firiem, ktoré dokážu z nezáživného a škaredého (česť výnimkám) zariadenia urobiť dizajnovú a funkčnú záležitosť. Samozrejme, že som si Protect obstaral. Okrem toho, že sa odteraz cítime doma oveľa bezpečnejšie, aj počas dňa v práci viem, že sa práve doma v kuchyni niečo nepodarilo, keď mi kuchynský Protect pošle hlásenie na môj iPhone. Samozrejme sa ešte lepšie číta správa, že sa dym v kuchyni už stráca a nakoniec, že je všetko v normále.
Prečo vlastne popisujem takú banalitu, akou je dymový senzor, ktoré posiela cez internet správy na môj telefón? Išlo mi vlastne o úvod k správe, ktorá ma zaujala na webe businessinsider.com. Tá hovorí o expertnom odhade, že do roku 2018 bude na celom svete pripojených na internet viac ako 18 miliárd (!) zariadení, a práve tzv. internetové veci (internet of things alebo ak chcete IoT) budú tvoriť v tomto množstve zásadnú porciu. IDC dokonca odhaduje toto číslo až na úroveň 50 miliárd do roku 2020.
Internet vecí sa zjavne stáva veľkou témou. Nie nadarmo ho, ako jeden z kľúčových biznisových trendov pre rok 2014, spomenula prvá dáma online sveta (tak ju kade-tade titulujú) Marissa Mayerová na aktuálne prebiehajúcom #wef14 v Davose. Optimizmus vizionárov môže hatiť fakt, že v tomto momente neexistuje jednotná platforma alebo komunikačný štandard pre IoT zariadenia a ich komunikáciu „medzi sebou“ (Bluetooth Smart, WiFi Direct alebo niečo úplne iné), nakoľko výrobcovia zatiaľ nenašli spoločnú reč. Ale keďže je to opäť veľká téma, dá sa očakávať, že riešenie sa nájde. Pridáva sa k tomu otázka zvýšeného tlaku na spotrebu energií, keďže IoT zariadenia sú „always on“, takže energetické úspory, ktoré má priniesť napríklad inteligentne riadená domácnosť, môže kaziť (aj keď samozrejme nie úplne) rastúce množstvo krabičiek pripojených na internet a elektrickú sieť, resp. batériu. Ak k tomu prirátame ešte logickú otázku bezpečnosti a všadeprítomných hackerov, ktorí by tak mohli pohodlne na diaľku ovládať váš hriankovač alebo chladničku, zostáva len konštatovať, že to bude rozhodne zaujímavý ekosystém s mnohými otáznikmi.
A čo prinesie IoT z pohľadu marketingu? Podľa niektorých teórií ešte viac vzrastie dôležitosť spotrebiteľského zážitku pri používaní produktu, čo sa prejaví na nutnosti prepojiť funkcie dizajnu, technológie a marketingu do jedného homogénneho celku, s cieľom vytvoriť čo najdokonalejšiu „user experience“. Budeme proste žiť vo svete, v ktorom už nie je dôležité len to, ako produkt vyzerá a plní svoju funkciu ako samostatný prvok, ale to ako produkt interaktuje so svojim okolím, ako je schopný efektívne sa zapojiť do okolitého prostredia a ako plní funkciu, na ktorú je určený v koexistencii s ostatnými prvkami okolitého systému.
Ďalším dôležitým momentom z pohľadu marketingu bude už spomínané fantastické množstvo užívateľských dát, ktoré IoT vyprodukuje (odhady hovoria o 200 exabytoch dát za rok, pre porovnanie, celá Kongresová knižnica obsahuje dáta vo veľkosti 5 exabytov). To úplne zmení pohľad na spôsob, ako zasiahnuť toho správneho spotrebiteľa, tým najvhodnejším odkazom, v tom najsprávnejšom čase a na ideálnom mieste. Respektíve, možno vzniknú noví spotrebitelia, a Google bude zobrazovať reklamné odkazy výrobcov mliečnych výrobkov priamo inteligentným chladničkám, ktoré si už len vyberú a objednajú, čo uznajú z vhodné.
Richard Kopunik, Mindshare Slovakia
Zdroje: www.businessinsider.com, www.adweek.com
Facebook vám umožní oddýchnuť si od priateľov
Ako si overiť fotku na internete?
Získal som čítačku Kindle. Čo ďalej? (tipy a triky)
Príbeh značky HUGO BOSS
Modrá stuha alebo príbeh majonézy Hellmann’s
Trackbacks/Pingbacks