Softvérové múzeum, prehliadka 1: Offline

Vintage predmety si môžu ľudia dať na chalupy, do bytov, hipsterských kaviarní, ale čo s aplikáciami? Tak som si povedal, že ich aspoň zvečníme v sérii článkov. Spolu s mojimi facebookovými priateľmi sme dali dokopy zopár exponátov softvérového múzea. Dnes sa budeme zaoberať časmi pred internetom. Áno, aj také boli.

Chce to systém!

Každý počítač musí mať operačný systém. Keď ste naštartovali počítač pred Windows 95, ikonky, kurzor a lištičky hore a dole ste nevideli ani náhodou. Ak vás obišli non-PC počítače Atari, Commodore, Amiga, Sinclair ZX Spectrum a narodili ste sa dostatočne skoro, nabehol vám MS-DOS, ktorý vyzeral takto atraktívne:

MS-DOS bol systém, ktorý riadil PC a mal aj nejaké diskové a iné nástroje, ale veľa zábavných funkcií neponúkal. Okrem jednej. Hadík (Nibbles) bol naozaj skvelý a renesanciu potom zažil v mobiloch Nokia takmer v pôvodnej podobe. Tu si ho môžete zahrať presne tak ako kedysi na webovom emulátore.

Potom prišla doba okenná. Windows 3.1 sa používal pred prelomovou 95-kou v prvej polovici 90. rokov. Vyzeral takto.

Obrázok Softpedia.com

Je celkom paradoxné, že na plochu sa nedalo dávať nič okrem tapety, všetko sa muselo odohrávať v samotných oknách, dokonca ani nešlo kopírovať súbory z okna do okna. V tomto bolo okopírovanie operačného systému Apple nie úplne dokonalé. Ale, čo je dôležité, bola v ňom záchrana mnohých znudených úradníkov, a síce Solitaire. Tu si môžete na webovej emulácii preklikať, ako to vyzeralo.

Na prácu so súbormi to teda nebolo ani náhodou. Všetci sme používali Norton Commander, teda také dve modré tabule. Myš bola úplne zbytočná a na mnohých počítačoch predwindowsovskej éry ani nebola. Všetko sa robilo F klávesmi. Inak rôzne klony Commandera, napríklad Total Commander, používajú ITčkári doteraz, lebo na kopírovanie alebo presun veľkého množstva súborov a iné veci je to stále dobrý nástroj. Všimnite si, že názvy súborov a adresárov mohli byť len na osem znakov. Mimochodom, ferebné rozlíčenie bolo najčastejšie 256 farieb, ale to už bolo treba výkonnejšiu grafiku. Mnohí išli stále na 16 farieb.

Prelomový a bestsellerový Windows 95 už prišiel s ovládaním, ktoré je v podstate stále aktuálne pre akýkoľvek desktopový OS. Teda plocha, adresáre (priečinky) a tak. Toto už si možno pamätajú aj dnešní tridsiatnici.

Windows 95 sa inštaloval zo šestnástich diskiet. Hovorili sme tomu diskotéka. Samozrejme, existovala aj CD-ROM verzia, ale to zďaleka nebola štandardná výbava počítačov. V podstate tak ako teraz. :-) Týmto sa rozlúčime s Windowsmi, pretože sa v tomto článku bavíme o predinternetovom veku a 95-ky už boli vyslovene stavané na web. O tom sa budeme baviť v ďalšej časti.

Diskety

Z tohto nosiča zostala len ikonka, symbol uloženia (save). Predpokladám, že celkom dosť mladých ľudí ani nevie, čo znamená. Disketa mala kapacitu 1,4 MB. Nie giga, mega. Väčšie súbory, napríklad inštalačné, bolo treba rozdeliť na diskety a na cieľovom počítači sa potom spojili. Na to sa používal program ARJ, ktorý sa ovládal takto luxusne:

Sranda bola, keď diskety boli už používané a pri rozbaľovaní na druhom počítači zahlásila jedenásta, že je poškodená a teda je všetko zbytočné. Nebola to zasa až taká výnimočná situácia, aj keď sme diskety pravidelne kontrolovali príkazom CHKDSK.

Ďalším spôsobom, ako obísť obmedzenú kapacitu diskiet, bol program DoubleSpace (neskôr DiscSpace), ktorý však tiež prinášal riziká straty dát. DoubleSpaceom alebo programom Stacker sa dali rozširovať aj hard disky v počítači, čo tiež prinášalo značné riziká. Disky vtedy mali 20-40 MB. Fakt. Keď v druhej polovici 90. rokov prišli prvé komerčné gigové disky, zatočila sa nám hlava. Dnes máte na USB kľúčiku minimálne štyrikrát toľko.

Textové editory

Trochu osobná spomienka: ako novinár som zažil aj dobu bez počítačov. Písali sme na písacích strojoch a to si naozaj teraz neviem predstaviť už ani ja, lebo v prípade, ak človek spravil chybu, boli opravy úmorné. PC, ktoré som si kúpil v roku 1990, 286-ka z druhej ruky, zmenila môj život. Zrazu sa dal text opravovať, meniť, prerábať úplne voľne. Do redakcie sa nosili diskety a keďže neboli lacné, mali sme na nich nalepené meno a pri ďalšej dodávke sme ich vymenili. Aj v rámci jednej redakcie sa nosili texty ku grafikom na disketách.

V Československu sa písalo hlavne na bizarnom textovom editore T602, ktorý pracoval v grafickom režime. Umožňoval písanie s diakritikou, čo celosvetovo rozšírený konkurent WordPerfect alebo Word pre DOS nezvládal, T602 normálne fungoval s ihličkovými tlačiarňami. To bola aj jediná výhoda. Nevýhod bolo ďaleko ďaleko viac, nemožné ovládanie, nedostatočná podpora myši – však načo, v časoch pred Windows myš ani nebola potrebná. Ale vtedy sme to nemali s čím porovnať a v prvej polovici 90. rokov bol T602 úplným štandardom.

Medzistupňom medzi T602 a Wordom 6.0, ktorý potvrdil dominanciu Microsoftu na scéne textových editorov, bol Ami Pro spoločnosti Lotus. Tá bola v 90. rokoch naozaj úspešná, dokonca mali aj aplikáciu pre počítačové siete Lotus Notes, ale zľahla sa po nej zem. Ami Pro bol naozaj užívateľsky prítulný.

Od Lotusu sme používali aj jeho Organizer, fascinovala nás (vtedy) realistická grafika. A keď sa zahodila poznámka do koša, vyšľahol oheň a zhorela!

No a potom už začala éra Wordu. Po verzii 2.0 vyšiel hneď Word 6.0 (aby sa ujednotilo číslovanie s Excelom a inými produktmi) a to už bol editor, ktorý nemal konkurenciu. Ak ste písali v tom období knihu, mohla počas troch rokov prejsť aj troma, resp. štyrmi textovými editormi (T602, Ami Pro a Word 6 a Word 95). Dnes píšeme skrátka vo Worde a už nás ani veľmi nezaujíma, ktorú verziu používame.

Hry

Veľa sa toho (oproti dnešku) robiť na vtedajších offline strojoch nedalo, to je fakt. Ale hry našťastie fungovali a nebolo ich málo. Na šupu by sme ich mohli vymenovať desiatky, ale niekoľko z nich malo priamo kultový význam: Zabijácky ťažký Prince Of Persia, ktorý sa bez cheatov (teda kódov na nesmrteľnosť) ani nedal prejsť, potom strieľačky Wolfenstein, v ktorom sa likvidovali nacisti, Doom s vesmírnymi príšerami a Duke Nukem s vesmírnymi útočníkmi v podobe prasiat a iných tvorov. Potom skákačka Super Mario Bros, hltačka Pacman a samozrejme obrovský fenomén Tetris, čo bola jedna z mála hier, ktoré hrali rovnako vášnivo muži aj ženy. Dnes by sme povedali, že bola genderová.

Toto je verzia z roku 1986.

A tu sú screenshoty z niektorých spomínaných hier. Mnohé týchto klasík vyšli oveľa neskôr v dokonalej grafickej podobe, ale čaro pôvodných verzií pre DOS sa zachovávalo ťažko. Ak si chcete pripomenúť ich pôvab, tu je stránka s ich emuláciami Classic Reload.