Modrá stuha alebo príbeh majonézy Hellmann's

Prvé záblesky jari sú už tu a čoraz teplejšie slnečné lúče nás začínajú štekliť po tvári. Ani sa nenazdáme a čoskoro sa budeme pripravovať na Veľkú noc, ktorú si mnohí z nás nevedia predstaviť bez majonézového šalátu. Dnes je majonéza neoddeliteľnou súčasťou tradičnej slovenskej kuchyne, ale aj vyhľadávanou ingredienciou pri príprave originálnych pochúťok. Apropo, vedeli ste, že o vznik majonézy sa podľa dostupných faktov pričinili francúzski kuchári v 18. storočí?

Majonéza a tatárska omáčka

Ako veľa dobrých vecí, aj majonéza vznikla náhodou. Písal sa rok 1756 a francúzsky vojvoda Richelieu porazil britské vojsko pri Port Mahon. Vďaka tomu si Francúzi podmanili celú Menorcu. Na oslavu víťazstva pripravil jeho šéfkuchár oslavu, kde sa mala podávať aj studená omáčka pripravená z vajec a smotany. Smotana sa však v kuchyni minula a tak sa ju šéfkuchár rozhodol nahradiť olivovým olejom. A kulinársky výdobytok – mahonézska (majonézská) omáčka (lebo vznikla v meste Mahon, Menorca) bola na svete. Hosťom na oslave tak zachutila, že sa vo veľmi krátkom čase rozšírila do celého sveta.

Ale tu sa príbeh majonézy ešte nekončí. S majonézou experimentovali opäť francúzski kuchári. Do majonézy pridali sterilizované kyslé uhorky, cesnak, cibuľu, pažítku, petržlen, estragón, šalotku, kapary, soľ a korenie a vytvorili tatársku omáčku (tartar souce). V niektorých receptoch sa objavuje aj nakrájané varené vajce. Názov je odvodený od Tatárov (Tartarov), pôvodne žijúcich v Rusku. Tatárska omáčka však s nimi nič nemá, nehlásia sa k nej a nepatrí do ich kuchyne a vôbec nevieme, prečo sa po nich volá. Je dielom francúzskych kuchárov, ktorí ju podávali k tatárskemu bifteku – ten je pomenovaný po nej.

Od kráľovského stola na trh

Majonéza postupom času zdomácnela najskôr na stoloch aristokracie, neskôr ďalších vrstiev a stala sa obľúbenou súčasťou nášho jedálnička. V roku 1903 sa o to pričinil Richard Hellmann (1876-1971), ktorý emigroval z Vetschau (Nemecko) do New Yorku. V auguste 1904 sa oženil s Margaret Vossbergovou, ktorej rodičia vlastnili lahôdky. V roku 1905 otvoril svoju vlastnú lahôdkareň na Columbus Avenue, kde namiešal svoju prvú hotovú majonézu a začal ju v malých množstvách predávať zákazníkom. Majonéza sa začala predávať hromadne a jej výroba sa začala zvyšovať, preto bolo potrebné recept neustále zlepšovať a zároveň predlžovať jej trvanlivosť.

Richard Hellmann (1876-1971)

V začiatkoch sa predávali dva druhy majonézy v drevených miskách na vážené maslo. Aby ich od seba odlíšil, začal obchodník preväzovať misky s jedným druhom majonézy modrou mašľou. Táto mašľa sa neskôr stala základným motívom pre vznik nového loga Hellmann’s. Nová etiketa tak následne zdobila poháre, ktorými sa majonézy začali plniť.

Drevená miska, v ktorej sa predávala majonéza

Vzhľadom na predajný úspech sa v roku 1913 rozhodol vybudovať továreň na výrobu majonézy v ešte väčších množstvách a začal ju predávať 1. septembra pod názvom Hellmann’s Blue Ribbon Mayonnaise, pričom predaj sa výrazne zvýšil po prechode z veľkých kamenných pohárov určených pre veľké hotely na menšie sklenené poháre pre zákazníkov, ktoré mohli byť opätovne použité na domácu konzerváciu.

Majonéza v sklenenom pohári

Dodávka spoločnosti Hellmann’s z roku 1913

Vo februári 1916 bola založená spoločnosť Richard Hellman, Inc. V novembri 1919 udelil Hellman licenciu na výrobu majonézy Johnovi Behrmannovi v Chicagu. V roku 1920 začal pod rovnakou značkou vyrábať okrem majonézy tiež tatársku omáčku a nátierku na sendviče. V tom istom roku sa na žiadosť newyorských novín New York Tribune konalo hodnotenie komerčných šalátových dresingov. Podľa hodnotenia šéfkuchárov sa Helmann ‘s omáčka umiestnila na prvom mieste. Zároveň poznamenali, že obsahuje viac oleja (85 %) než akékoľvek iné šalátové dresingy, ktoré testovali. To pomohlo zvýšiť predaj.

V roku 1922, po predaji v Toronte, Ontáriu v Kanade, Hellmann začal budovať väčšiu (5-story) továreň na Long Island City.

Reklama na majonézu Hellmann’s z roku 1922

Zatiaľ čo Hellmannova majonéza prežívala konjunktúru na východnom pobreží USA (predaj bol 15 miliónov dolárov ročne do roku 1927 so ziskom 1 milión dolárov), kalifornská spoločnosť Postum Foods (neskôr Best Foods) predstavila vlastnú majonézu Best Foods Mayonnaise, ktorá sa stala populárnou na západnom pobreží. V auguste 1927 spoločnosť Postum Foods kúpila Hellmannovu značku a umožnila Hellmannovi odísť do dôchodku. Vzhľadom nato, že obidve značky majonézy mali v príslušných poloviciach krajiny veľké trhové podiely, spoločnosť sa rozhodla, že obidve značky a recepty sa zachovajú tak, ako boli zákazníci zvyknutí. Majonéza Best Foods sa dodnes predáva hlavne západne od Skalnatých hôr, konkrétne západne od Montany, Wyomingu, Colorada a Nového Mexika. Hellmann’s sa predáva východne od Skalnatých hôr, a to najmä v štátoch Severná Dakota, Južná Dakota, Nebraska, Kansas, Oklahoma a Texas. Hellmannova majonéza prišla do Veľkej Británie v roku 1961 a koncom osemdesiatych rokov mala viac ako 50-percentný podiel na trhu. Okolo roku 1968 si značka Best Foods pridala modrú stuhu zo značky Hellmann’s a stali sa sesterskými výrobkami. Od roku 2007 majú obe značky presne ten istý dizajn.

Produkty Hellmann’s na slovenskom trhu

Slovenskí spotrebitelia mohli prvýkrát ochutnať výrobky Hellmann’s v roku 1992, kedy firma Best Foods kúpila od vtedajších štátnych hydinárskych závodov výrobný závod v Zábřehu na Morave a začala tam vyrábať majonézu a tatársku omáčku Hellmann’s.

V roku 2000 prevzala vtedy už nadnárodnú firmu Best Foods britská národná korporácia Unilever, ktorá zaujíma jedno z popredných miest nielen v potravinárskom priemysle.

Aktuálne sa na slovenskom trhu predávajú:

Majolenky
Tatárske omáčky
Kečupy
Grilovacie omáčky
Šalátové dresingy
Horčice

Upozornenie

Majonézy a tatárske omáčky jedzte s chuťou, ale rozumne. Tu sú kalorické hodnoty niektorých uvedených produktov, kilokalórie na 30 gramov, čo sú cca 2 naplnené polievkové lyžice (referencia – pri chudnutí sa neodporúča prekročiť denný prísun cca 1500 kcal).