Kolega Marian Jaslovský napísal takmer pre rokom krátky post na tému hudobnej streamovacej služby s čudným názvom Deezer (článok nájdete tu). Okrem toho, že Marian je náš zanietený pozorovateľ a glosátor (nielen) sociálnych médií, je ešte zanietenejší a neuveriteľne aktívny hudobník. Preto je mu téma konzumácie a zdieľania hudby logicky blízka.
Ja hudobník nie som a úprimne všetkým hudobníkom závidím ten kreatívny proces, ktorý vedie k vzniku pesničky alebo nebodaj celého albumu. No som naozaj vášnivý konzument hudby. Keďže som nedávno zistil, že má zvyšok našej domácnosti úplnú pravdu v tom, že cédéčka už nemáme kam ukladať a kupovať nový iPod z maximálnou kapacitou len kvôli tomu, že je vonku X ďalších nových kapiel alebo albumov, tiež nie je cesta, hľadal som iné riešenie.
Koniec albumov?
Steve Jobs a jeho iTunes naučili ľudí kupovať hudbu po jednotlivých (asi tých najlepších) trackoch, respektíve im dali šancu tak robiť. Posledný vývoj však ukazuje, že je za dverami alebo nebodaj už tu ďalšia revolúcia (alebo evolúcia) v prístupe k hudbe – Služby ako Pandora, Spotify, Rdio alebo práve Deezer nám ukázali, že je aj iná cesta. Že možno nechceme a nepotrebujeme už hudbu vlastniť (všetci majitelia gramofónov, NADov a Cambridge Audio odpustia), stačí nám možnosť si ju prehrať. Ideálne čokoľvek, kdekoľvek, z akéhokoľvek zariadenia a ak niekto chce a treba, samozrejme sa s tým pochváliť všetkým priateľom na facebooku alebo inej sociálnej sieti.
Stream!
Rast platiacich používateľov spomenutých služieb je základom ich budúceho úspechu. Keď sa pozrieme napríklad na Spotify, z počtu 2 miliónov platiacich užívateľov v septembri 2011 vystúpili do marca tohto roka na takmer 6 miliónov, Deezer počet platiacich poslucháčov od októbra minulého roka zdvojnásobil na dnešné 4 milióny, a to zatiaľ odložil vstup na US trh. Analytici ho aj tak označili za najrýchlejšie rastúcu službu v tomto segmente za minulý rok. Nakoniec, o tom že v prípade subskripčných modelov digitálnej distribúcie obsahu asi naozaj nepôjde o krátkodobý technologický fenomén, svedčí aj fakt, že Google, Amazon a nakoniec aj samotný Apple, spúšťajú/chystajú svoje vlastné streamovacie služby. Posun od potreby vlastniť k potrebe výberu a dostupnosti je zrejmý.
Pár čísel
Je možné polemizovať o tom, či dramatický prepad výdavkov na nákup hudby (napr. v USA z 51 USD za rok per capita v roku 2000, na 22,50 USD za rok per capita v roku 2011, RIAA), nebol spôsobený aj zmenou obchodných modelov, resp. demokratizáciou prístupu k hudbe (aj vrátane ilegálneho prístupu). Štatistiky naznačujú, že práve legálna digitálna distribúcia hudby, a v posledných rokoch práve rôzne subskripčné modely, prispeli k zastaveniu prepadu príjmov hudobného priemyslu. V už spomínanom USA predstavovala v roku 2012 digitálna distribúcia hudby vrátane subskribčných modelov už 59% z celkových príjmov priemyslu (RIAA, News and Notes on 2012 RIAA Music Industry Shipment and Revenue Statistics), čo predstavuje 4 miliardy USD (z celkových 7). Aj pohľad na globálne čísla (16,5 mld. USD, IFPI Feb. 2013) predaja hudby ukazuje rastúci podiel digitálnych formátov a streamovacích služieb, dostupných už vo viac ako 100 krajinách sveta. Podľa všetkého práve digitálna distribúcia prispela v roku 2012 k zastaveniu prepadu príjmov hudobného priemyslu a dokonca k (naozaj miernemu) 0,3% rastu, prvému od roku 1999.
Spokojný používateľ
A tak som aj ja skúsil Deezer a som viac než spokojný. Dnes ráno som dal v aute cestou do školy so staršou dcérou chrapľavú Alex Hepburn, potom ešte raz v práci, lebo spieva fakt dobre. Teraz hrajú z mini zeppelina Tata Bojs, vystriedali posledný album Queens of The Stone Age. Za minimálny mesačný poplatok mám takmer neobmedzený výber nových vecí, ale aj možnosť prechádzať archívy klasických kapiel, v rýchlej a prehľadnej aplikácii. A práve moment objavovania je niečo, čo ma na Deezeri baví najviac. Asi nie som jediný, keďže v jednom z rozhovorov označil CEO Deezeru práve objavovanie za jednu z kľúčových oblastí, ktorej sa chcú pri rozvoji svojej služby venovať.
Na záver by som rád dodal, že toto nie je príklad „native advertisingu“. Len čistá radosť spokojného používateľa.
Richard Kopunik, Mindshare Slovakia
Zdroje:
Ako si overiť fotku na internete?
Facebook vám umožní oddýchnuť si od priateľov
Získal som čítačku Kindle. Čo ďalej? (tipy a triky)
Príbeh značky HUGO BOSS
Modrá stuha alebo príbeh majonézy Hellmann’s
Tak veru
Nejlepší věci jsou zadarmo :-)