Dovolenka s hviezdou (Mazda6 ako člen rodiny)

Toto nebude klasický test auta, ktorý si nájdete v každom možnom časopise, bude to recenzia od otca dvoch malých detí o ceste na rodinnú dovolenku do Chorvátska. V texte nenájdete žiadne technické podrobnosti, žiadne kW, Nm, m3. Pôjde o moje dojmy z vozidla, ktoré som získal počas tohtoročnej dovolenky s Mazdou.

Ako som naznačil, mám dvoch malých špuntov, čo vyžaduje množstvo vecí, ktoré si musíte so sebou zbaliť na dovolenku. Kočík, prenosnú postieľku, prenosnú chladničku, plienky, nafukovací čln. A to ešte nespomínam oblečenie, jedlo a tak ďalej a tak ďalej. Samozrejme ideál na dovolenku a jazdu po Jadranskej magistrále by bola MX-5, ale tá bude aktuálna tak o 15 rokov, kedy pre deti bude dovolenka skôr utrpenie ako radosť, a preto ostanú doma.

Moja voľba teda padla na to najlepšie, čo vie Mazda ponúknuť. Nová 6-ka kombi, diesel, 4×4. Do tohto auta sa pomestia ľudia aj veci.

Balíme

Deň pred dovolenkou je najhorší. Všetko zbaliť, pripraviť, naskladať. Kufor Mazdy sa za hodinu zaplnil tak, že sme vyzerali ako rumunskí obchodníci s oblečením. Prvýkrát sme na dovolenku nevzali psa. Jeho klietka by sa do auta ani nezmestila. Tam kde Ford Mondeo kombi má ešte rezervu, Mazda 6 už má limity. Holt, je to daň za krásu a za krásne zrezanú zadnú časť v štýle kupé. Mazda sa však nehrá na žiaden „sťahovák“, je to elegantné manažérske vozidlo. Pre väčšinu bude kufor stačiť, ja by som však pár litrov navyše prijal.

Vyrážame

Ráno, 5:00 štart. Spároval som si cez bluetooth telefón, cez telefón som pripojil auto na internet, vynuloval počítač, nastavil navigáciu a môžeme vyraziť.

Ako prvú veľkú poklonu musím zložiť svetlám. LED reflektory svietili úplne úžasne. Počas cesty som si uvedomil, že takmer nepotrebujem diaľkové svetlá. Keďže som išiel cez Maďarsko, mimo diaľnice, cestu ráno som si náramne užil. Pohon 4×4 ma prekvapil, funguje totižto permanentne tak, aby vždy zvolil čo najlepší prenos sily na vozovku. Uvedomil som si to za Szombathely, kde je asi jediný horský (teda skôr „horskejší“ prechod) v Maďarsku. To, ako auto sedelo vo vracačkách, bolo prekvapujúce. Až som mal pocit, že som išiel na spomínanej MX-5.

Helga (tak som volal pani z navigácie) však musela byť na mňa naštvaná, lebo prvých 50 kilometrov vôbec neodhadla kade chcem ísť a po asi dvadsiatom „prepočítavam“ som mal pocit, že mi povie nech si idem kade chcem, keď ju nepočúvam.

Rodená hviezda

Musím sa priznať, že to čo ma prekvapilo najviac, je pozornosť, ktorú Mazda na seba pútala. Napriek tomu, že nebola v červenej farbe, nie je najnovšia a po cestách už jazdilo množstvo nových Passatov, Mondeí a Céčiek od Mercedesu, mal som pocit, že kam som prišiel, stal som sa stredobodom pozornosti. Najviac ma pobavil nemecký pár, ktorý zaparkoval so svojou 6-kou predošlej generácie na odpočívadle vedľa mňa a keď videli túto najnovšiu generáciu, aj zabudli, na čo vlastne prišli. Prezerali si ho ako na autosalóne, až som mal pocit, kedy za mnou prídu, či sa nemôžu previezť.

Spotreba – vedel som, že nie je ani najmenšia šanca dostať sa na oficiálnych 4,9 l/100km. Vynuloval som si to počítadlo pred cestou tam aj späť. Obe čísla boli úplne totožné – 6,5 litra. Táto spotreba bola dosiahnutá predpisovou jazdou po diaľnici a asi 200 km po maďarskej ceste 1. triedy.

Radar funguje

Pri jazde Chorvátskom som mal možnosť nechcene vyskúšať aj aktívny radar na zabrzdenie pred prekážkou v meste. V Biograde som si našiel krásne parkovacie miesto pod stromom. Tento systém však vyhodnotil listy z konára ako prekážku a na mieste auto zastavil. „Na mieste“ znamená, že keby manželka nebola pripútaná, otlačí svoje slnečné okuliare a aj nos do palubnej dosky. Takže áno, môžem potvrdiť, systém funguje.

Čo sa týka výbavy, mal som k dispozícií strednú výbavu a musím sa priznať, nič mi nechýbalo, až na jednu maličkosť. Tá sa však nenachádza ani v najvyššej výbave. Automatické zatváranie veka batožinového priestoru. Na zatvorenie musíte vynaložiť dosť veľkú silu a keď máte plné ruky, dosť ma otravovalo všetky veci položiť a zabuchnúť „kufor“.

Ťažké lúčenie

S Mazdou som najazdil 1500 kilometrov a za ten čas mi veľmi prirástla k srdcu. Bolo naozaj ťažké odovzdať kľúčiky a vrátiť ju. V každom prípade ďakujem Mazde, že ich model mohol tohtoročnú dovolenku tráviť s nami.

Andrej Matyáš, Mindshare Slovakia

O autorovi

Andrej Matyas

V brandži médií a marketingu je od roku 2007. Cez rôzne pozície sa dostal až na Client Leadership. Má na starosti spokojnosť našich klientov. Jeho záľuby sú autá, šport a dve deti.