Vznik sociálnych médií spôsobil, že my ľudia, ako svetová populácia, sme spolu spojení, ako doteraz nikdy v našej histórii.
Prečo sa však potom pri ich používaní môžeme cítiť často práve naopak – izolovaní, opustení a nešťastní? Ako sa hovorí, všetkého veľa škodí a pri používaní sociálnych médií to platí tiež.
Britská nezisková organizácia Royal Society for Public Health (RSPH) vydala štúdiu #StatusOfMind, v ktorej sa zaoberala vplyvom najpopulárnejších sociálnych sietí sveta na psychické zdravie a spokojnosť mladých ľudí vo veku 14-24 rokov.
Najhoršie z nej vyšiel Instagram, nasledovaný Snapchatom, Facebookom a Twitterom. Jedinou platformou, ktorá mala čistý pozitívny efekt, bol YouTube.
Úzkosť a depresia je, podľa autorov štúdie, číslom jeden medzi potenciálne negatívnymi efektmi sociálnych médií na zdravie. Výskumy naznačujú, že ťažkí používatelia sociálnych sietí (tráviaci na nich viac ako dve hodiny denne) majú vyššiu pravdepodobnosť slabého psychického zdravia, vrátane úzkosti a depresie.
Medzi ďalšie rizikové faktory patria poruchy spánku a tretím potenciálne najnegatívnejším efektom je obraz o vlastnom tele a to u oboch pohlaví, výraznejšie však vplýva na ženskú časť populácie.
Instagram, s miliardou aktívnych užívateľov každý mesiac, má v liste negatívnych dopadov prvé miesto a to hlavne na mladé ženy.
Svoje mladé používateľky vedie, aby sa „porovnávali“ s nerealistickými, väčšinou upravenými a photoshopovanými verziami reality. 95 miliónov fotiek a videí uploadovaných denne svedčí o tom, že si je z čoho vyberať.
Ďalšie nebezpečenstvo, ktoré sociálne siete prinášajú, je kyberšikana. Podľa prieskumu sa s ňou stretlo sedem z desiatich mladých a najčastejšie sa tak deje na Facebooku, kde je pravdepodobnosť šikanovania dvakrát vyššia ako na ktorejkoľvek inej platforme.
K najznámejšiemu strachu na sociálnych sieťach FoMO (Fear of Missing Out), postupne pribúdajú ďalšie skratky, ktoré nám staršej generácií hovoria veľmi málo, ale mladí používatelia sociálnych platforiem ich určite nejedenkrát zažili aj na vlastnej koži. Sú to:
MoMO (Mystery of Missing Out) – podozrenie, že vám unikajú udalosti, ktoré nie sú na sociálnych sieťach.
SLOMO (Slow to Missing Out) – keď nejaký čas nesledujete sociálne siete a po prihlásení zistíte, že vám ušla nejaká super udalosť.
BroMO (keď tvoji „bros“ kamoši, ťa chránia pred tým, aby si zistil, že si niečo zmeškal)
FoJI (Fear of Joining In) – nepostujete žiadne príspevky, lebo sa bojíte, že vám nikto na ne nezareaguje.
Fo-MoMO (Fear of the Mystery of Missing Out) – strach z podozrenia, že vám niečo uniká. Dostaneho ho napríklad vtedy, keď vám skončí batéria v mobile a tak nemáte šancu zistiť, čo ľudia postujú.
JoMO (Joy of Missing Out) – ide o opak FoMO, je to radosť z toho, že vám ujde niečo, čo zažívajú ostatní a vy ste spokojní doma, napr. v posteli so šálkou čaju a s dobrou knihou.
Keďže každá minca má dve strany, spomínaný výskum RSHP menuje aj niekoľko pozitívnych efektov na zdravie mladých ľudí. Na prvom mieste je to prístup k zdravotným skúsenostiam iných ľudí a informáciám od zdravotných expertov.
Čítanie blogov a pozeranie vlogov môže mladých ľudí motivovať viac sa starať a zaujímať o vlastné zdravie.
Ďalším výrazným pozitívom, ktoré sociálne siete prinášajú, je emocionálna podpora ako prevencia zlého duševného zdravia. Konverzácie v rámci nich môžu vytvoriť a poskytnúť ich užívateľom potrebné interakcie na prekonanie ťažkých životných situácií, hlavne keď nemajú prístup k podobnej podpore osobne.
Takisto umožňujú budovať komunity (lajkovaním stránok a pridávaním sa do skupín) a tak sa obklopovať podobne zmýšľajúcimi ľuďmi, s ktorými môžu ich členovia zdieľať svoje obavy, problémy ale aj radostné pocity.
V konečnom dôsledku je vďaka sociálnym sieťam podporované aj nadväzovanie, udržiavanie a budovanie vzťahov postavených na reálnych medziľudských vzťahoch, vďaka možnosti stáleho spojenia sa s priateľmi alebo rodinou vzdialenou aj tisícky kilometrov.
Jednoznačnú odpoveď na otázku, či sú sociálne médiá našim pomocníkom alebo skôr nepriateľom, aj po prečítaní tohto blogu, asi nenájdeme. Základom prežitia v čoraz viac digitálnom svete, by však určite nemalo byť ich démonizovanie, ale skôr nájdenie rozumnej rovnováhy v ich využívaní a zvládnutie umenia vedieť sa vysporiadať tak s ich pozitívnymi, ako aj s negatívnymi aspektmi. Držím nám všetkým a hlavne našim deťom palce!
Eva Kopuníková, Mindshare Slovakia
ilustračné foto Pexels
Zdroje:
https://www.rsph.org.uk/our-work/campaigns/status-of-mind.html
Facebook vám umožní oddýchnuť si od priateľov
Ako si overiť fotku na internete?
Získal som čítačku Kindle. Čo ďalej? (tipy a triky)
Príbeh značky HUGO BOSS
Modrá stuha alebo príbeh majonézy Hellmann’s
