Neobyčajné veľkonočné zvyky vo svete

Tento týždeň vyvrcholil jeden z najväčších sviatkov roka, aj keď bol celkom iný ako po iné roky. Pripomeňme si dni voľna a pozrime sa, ako sa Veľká noc oslavuje v rôznych kútoch sveta.

Veľká noc je samozrejme najväčším kresťanským sviatkom, ale do zvyklostí všade na svete prenikli tradičné zvyklosti z predkresťanských čias. Vo svete je množstvo krajín, kultúr a spoločenstiev, ktoré majú vlastné a často ojedinelé spôsoby ako osláviť Veľkú noc. Jedia sa čokoládové zajačiky, šibú a oblievajú sa ženy, hľadajú sa poschovávané veľkonočné vajíčka alebo sa púšťajú šarkany. Dokonca sa čítajú detektívky.

U nás sa Veľkonočné sviatky oslavujú chvíľu po jarných prázdninách, ale napríklad v takej Austrálii sú Veľkonočné prázdniny prvým oddychom od Vianoc. Práve Austrálčania využívajú Veľkú noc na vychutnanie si posledných letných lúčov pred prichádzajúcou zimou, zatiaľ čo u nás je Veľká noc sviatkom jari.

USA

V USA sa, podobne ako inde na svete, maľujú vajíčka. Veľmi zaujímavá však je udalosť „Easter Egg Roll“, ktorá sa uskutočňuje na trávniku pred Bielym domom. Americký prezident pozve deti a tie hľadajú ukryté čokoládové vajíčka na záhrade. Vajíčka schováva takzvaný veľkonočný zajačik. Hľadanie vajíčok má európsky pôvod a priniesli ju do Nového sveta noví osadníci z Európy. Samotná udalosť má dlhú tradíciu a v Bielom dome sa koná už od roku 1878.

Kanada

V Kanade majú pravdepodobne najväčšie veľkonočné vajce na svete. Je v mestečku Vergeville v Alberte. Bolo postavené k stému výročiu Kráľovskej jazdnej horskej polície, volá sa Pysanka a je zdobené prírodnými symbolmi. Názov pochádza z ukrajinčiny a dekorácie na ňom sú urobené tradičnou ukrajinskou technikou s použitím vosku. Vajíčko je 9 metrov dlhé a váži 2,5 tony.

Anglicko

Anglicko má množstvo rôznorodých zvykov, ktoré sa menia od jedného kraja k druhému. Napríklad sa často počas Veľkej noci tancuje ľudový tanec, ktorého názov je „morris dancing“. Tanečníci majú na predkoleniach pripnuté zvončeky a držia palice, ktoré predstavujú meče. Zvláštnou súčasťou choreografie je mávanie vreckovkou. V rámci kresťanskej línie veľkonočných sviatkov je významný Zelený štvrtok, keď sú ľudia požehnávaní posvätným olejom, a časté je aj symbolické umývanie nôh. V tento deň sa kráľovná Alžbeta II. podľa tradícií stretáva so staršími seniormi a dáva im peniaze.

Írsko

V Írsku je Veľká noc obdobím pôstu a modlitieb. Tradičné veľkonočné jedlo je tam pórová polievka a pečené jahňacie mäso. Vajíčka znesené na Veľký piatok sa označujú krížikom a každý Ír zje jedno takéto vajce vo Veľkonočnú nedeľu.

Nórsko

Nóri majú neobyčajnú tradíciu, ktorá sa volá „Paaskekrim“, čiže Veľkonočný zločin. V tomto období väčšina ľudí v krajine číta detektívky alebo thrilery a pozerá v televízii detektívne seriály alebo filmy. Tradícia vraj pochádza z roku 1923, kedy jeden vydavateľ kníh podporoval predaj svojej novej detektívky na titulných stránkach novín. Reklama sa podobala na skutočné správy o vražde, takže mnohí ľudia nevedeli, že ide o reklamu. Časť rodín odchádza cez sviatky na dovolenku. Odchádzajú na Veľký piatok pred Veľkonočnou nedeľou a prichádzajú domov v utorok, čiže deň po Veľkonočnom pondelku. Trávia čas na lyžiarskej chate, v horách, kúsok od lyžiarskych svahov.

Taliansko

Veľká noc je v Taliansku vnímaná ako náboženský sviatok, ale aj tu sa nájdu zaujímavé a netradičné zvyky. Zaužívané je spojenie Veľkonočných sviatkov s náboženskými procesiami, ktoré majú zabezpečiť lepšiu úrodu a sú spojené s oslavou zmŕtvychvstania. Hrá pri nich aj nenáboženská hudba. Na Sicílii je výnimočný sviatok „Abballu de daivuli“, kedy ľudia majú na sebe rôzne desivé masky zo zinku, ktoré reprezentujú diabla, a oblečenú majú červenú róbu. Tí, ktorí sú oblečení za diablov, obťažujú, naháňajú a chytajú nové „duše“. Čo znamená, že chytená duša musí kúpiť diablovi drink ešte pred večerom. Vtedy príde Panna Mária a zmŕtvychvstalý Kristus spolu s anjelmi a odoženie nimi diablov.

V Ríme si počas Veľkej noci pápež pripomína Krížovú cestu, ktorá vedie na Koloseum, kde je horiaci kríž, ktorý žiari do ďaleka. Najdôležitejšie omše týchto sviatkov sa konajú v sobotu večer a na Veľkonočnú nedeľu. V nedeľu sa na námestí pred bazilikou sv. Petra zhromaždí množstvo ľudí, ktorí čakajú, až pápež vykoná slávnostnú omšu a z balkóna kostola udelí svetu známe požehnanie „Urbi et Orbi“, čo v preklade znamená mestu a svetu. Tuto omšu sledujú často veriaci z celého sveta, je totiž natáčaná mnohými televíziami a je prekladaná do viacerých jazykov.

Španielsko

Španieli Veľkú noc volajú Semana Santa, čiže Svätý týždeň. Oslavy sa začínajú Kvetnou nedeľou a vrcholia vo Veľkonočný pondelok. Počas týchto dní sa v centrách miest zastaví hromadná doprava a ľudia vyrazia do ulíc, aby si pozreli pouličné predstavenia so stredovekými motívmi. V španielskych mestách vidieť procesie, čiže sprievod kajúcnikov s vysokými kužeľovitými čiapkami. Za kajúcnikmi kráčajú chlapci s vysokými sviečkami a hlavný motív celého sprievodu sú bohato zdobené nosidlá s Kristom či inými postavami v životnej veľkosti. Krčmy, vinárne i reštaurácie sú plné ľudí, kde sa schádzajú s priateľmi či známymi.

Rusko

Veľká noc v Rusku sa slávi inokedy ako vo zvyšku Európy. Ruskí pravoslávni sa totiž naďalej držia starého juliánskeho kalendára. Veľkej noci predchádza štvordenný prísny pôst, ktorý sa začína, len čo sa skončí veselie nazývané Maslenica, čiže jarné hody. Počas týchto dní sa smažia v domácnostiach lievance – bliny s kaviárom alebo s medom a hneď tie prvé sa rozdávajú chudobným. Medzi ruské tradície patrí predovšetkým farbenie a zdobenie vajíčok, chýba však klasická šibačka.

Poľsko

V strednej Európe sú počas Veľkej noci veľmi podobné ľudové zvyky. Ak ste veriaci, tak počas Bielej soboty ide celá rodina spoločne do kostola, aby dostala požehnanie jedla, ktoré zjedia až v nedeľu ráno. Väčšinou to je biela klobása, vajcia, chren, chlieb so soľou a s čiernym korením. Menej katolíckym zvykom je poľská veľkonočná oblievačka, ktorá má názov „Smingus-Dyngus“. Na Veľkonočný pondelok chlapci a muži sa snažia namočiť dievčatá vedrami vody, dnes už aj striekacími pištoľami alebo čímkoľvek, čo majú po ruke. Legenda hovorí, že dievča, ktoré oblejú, sa do roka vydá. Táto tradícia má vraj pôvod v krste poľského kniežaťa Mieszka, ktorý bol pokrstený na Veľkonočný pondelok v roku 966 n.l.

Bermudy

Na Veľký piatok na Bermudách jedia koláče z tresky aj sladké koláče. Najčastejšie v tento deň vytvárajú vlastné lietajúce šarkany a chodia si ich púšťať. Vysvetlenie tejto tradície je skutočne originálne. Britská učiteľka sa snažila miestnym vysvetliť v nedeľnej škole, ako sa Ježiš Kristus z kríža dostal do neba. Na vysvetlenie vytvorila lietajúceho šarkana, ktorého konštrukcia má tvar kríža. Tak vznikla táto tradícia púšťania šarkanov, ktoré sú väčšinou vyrábané z dreva, farebného hodvábneho papiera s dlhými povrazmi a chvostom.

Filipíny

Táto ázijská krajina si z kresťanskej oslavy Veľkej noci vybrala najdramatickejšiu časť, ukrižovanie Ježiša, ale ide o „pirátske“ slávenie, lebo táto prax nie je podporovaná klérom. Miestni dobrovoľníci sa totiž na Veľký piatok dávajú dobrovoľne pribiť na kríž, prípadne sa bičujú a inak trýznia, aby tak odčinili hriechy, ktoré vraj vykonali počas roka. Po akte im ošetria rany. Katolícka cirkev tvrdo odsudzuje tento zvláštny rituál oslavy, aj štát proti nemu protestuje.

Francúzsko

Vo Francúzsku v meste Haux sa koná každý rok na Veľkonočný pondelok udalosť, kedy sa robí na hlavnom námestí gigantická omeleta pre 1000 ľudí. Použije sa na ňu 4500 vajíčok. Podľa histórie na tomto mieste Napoleonovi zachutili vajíčka tak, že si na ďalší deň objednal omeletu pre celú svoju armádu. Mesto si to pripomína a každý rok pripravuje omeletu.

Korfu, Grécko

Na gréckom ostrove Korfu sa počas Veľkej noci v sobotu v doobedňajších hodinách vyhadzujú na ulicu z okna hlinené riady, hrnce a džbány. Tento zvyk má zabezpečiť úrodu a hojnosť v novom roku.

Haiti

Na Haiti sa konajú farebné sprievody, hrá sa na bambusových trúbkach a je to zvláštna zmes katolíckych a woodoo tradícií, kedy sa dávajú aj zvieracie obete duchom.

Švédsko

Deti vo Švédsku si na Veľkonočnú nedeľu obliekajú staré oblečenie, aby sa z nich stali veľkonočné bosorky, potom chodia z domu do domu a vymieňajú svoje kresby a maľby za sladkosti.