Príbeh o najpopulárnejšej a najúspešnejšej hudobnej platforme na svete je zároveň aj príbehom dvoch najlepších priateľov, Švédov Daniela Eka a Martina Lorentzona.
Martin Lorentzon je švédsky podnikateľ a zakladateľ spoločnosti Tradedoubler, čo je globálna affiliate marketingová sieť a poskytovateľ výkonnostného marketingu a technologických riešení. Ako študent základnej školy raz povedal svojim spolužiakom, že chce predať jednu zápalkovú škatuľku každému Číňanovi a stať sa tak miliardárom. Na strednej škole navštevoval technický odbor. Veľmi rád chodil na večierky, ale vzdelanie bolo preňho prvoradé.
Daniel je miliardár, podnikateľ a technológ. Vyrastal v Štokholme. Z predchádzajúcich aktivít zbohatol natoľko, že sa rozhodol odísť do dôchodku. Po niekoľkých mesiacoch si však uvedomil, že chce niečo nové, nový projekt, čo viedlo k založeniu Spotify. Je celoživotným podporovateľom futbalového klubu Premier League Arsenal. Dokonca prejavil záujem o jeho kúpu. Majitelia to však odmietli.
Ako sa z nich stali najlepší priatelia?
Všetko sa to začalo, keď Tradedoubler kúpil reklamnú službu Advertigo, ktorú vytvoril Daniel Ek. Rýchlo sa spriatelili a zistili, že majú spoločné skúsenosti s depresiou z neočakávaného bohatstva a nedostatku cieľa. Za pár dní už boli nerozluční.
Jedného dňa sa Daniel Ek a Martin Lorentzon rozhodli, že založia novú spoločnosť. Na samom začiatku však išlo o malý startup s nejasnou budúcnosťou, ktorý chcel konkurovať gigantickej vlne bezplatného pirátskeho sťahovania hudby.
Spotify vznikol ako hudobná streamovacia služba, ktorá zarábala na online reklame. Ek prvýkrát dostal nápad na Spotify už v roku 2002, keď bola vypnutá peer-to-peer hudobná služba Napster. Bola aplikácia na zdieľanie súborov, ktorá bola pôvodne spustená 1. júna 1999 s dôrazom na distribúciu digitálnych zvukových súborov. Keď sa softvér stal populárnym, spoločnosť sa dostala do právnych problémov v súvislosti porušovaním autorských práv. Po prehratej vlne súdnych sporov ukončila svoju činnosť v roku 2001 a v júni 2002 vyhlásila bankrot.
Pirátstvo nepotlačíme. Ponúknime legálnu alternatívu.
Ek bol názoru, že nikdy nemôžete legislatívou potlačiť pirátstvo. Zákony môžu určite pomôcť, ale neodstránia problém. Jediným spôsobom, ako vyriešiť problém, bolo vytvoriť službu, ktorá bola lepšia a jednoduchšie použiteľná ako pirátstvo a zároveň dostatočne lacná, aby ju mohol využívať každý.
Spotify založili s Martinom Lorentzom v Štokholme v roku 2006. V skúšobnej verzii fungoval na tzv. pozvánkovom systéme“. Na to, aby sa užívateľ mohol zaregistrovať, musel odoslať pozvánku do služby ďalšiemu priateľovi. Po uplynutí tejto verzie spoločnosť v roku 2008 spustila svoju legálnu službu streamovania hudby Spotify.
Daniel a Martin boli nadšení. Ich zámerom bolo potlačiť pirátstvo a zamedziť tak nelegálnemu sťahovaniu hudby. Čo sa im aj podarilo. V mnohých krajinách najmä v Škandinávii miera nelegálneho sťahovania nahrávok naozaj klesla.
A prečo vlastne takýto názov?
Keď sa dohadovali na názve spoločnosti, vymýšľali si všemožné mená. Raz Daniel nesprávne započul z úst Martina niečo, čo sa mu zapáčilo. Znelo to ako Spotify. Čo Martin vtedy povedal, už asi nevie ani sám, ale oficiálnym vysvetlením názvu sa stalo spojenie slov spojenie slov „spot“ a „identify“.
Spotify spočiatku bežalo na distribučnom modeli typu peer-to-peer, ale v roku 2014 prešiel na model server-klient. Funguje na základe obchodného modelu freemium (základné služby sú bezplatné, zatiaľ čo ďalšie funkcie sú ponúkané prostredníctvom platených predplatných). Generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva bol dlhšiu dobu Lorentzon. Neskôr úlohu generálneho riaditeľa Spotify prevzal Ek.
Ocenenia a kontroverzie
V septembri 2010 Svetové ekonomické fórum oznámilo spoločnosť ako technologického priekopníka pre rok 2011. V 2014 bol Lorentzon vyhlásený za Medzinárodného Švéda roka a v roku 2017 bol Ek označený americkým časopisom Billboard za najmocnejšiu osobu v hudobnom priemysle.
Dnes je služba dostupný vo viac ako 180 krajinách a chce ísť stále ďalej a ďalej. Keďže veľké katalógy majú aj iné konkurenčné služby (napr. Apple Music alebo Google Music), v Spotify uvažuje ďalej a veľmi skoro napríklad odhadli potenciál podcastov.
Tak ako to už býva, aj Spotify je v tŕňom oku viacerých umelcov či vydavateľstiev. Priťahuje značnú kritiku od svojho spustenia. Primárny bod kritiky sa týka výšky honorárov umelcom. Tieto príjmy sú naozaj, jemne povedané, doplnkové aj pri mnohomiliónových rotáciách. Na druhej strane, Spotify je pre umelcov aj zaujímavý marketingový nástroj.
Spotify sa kritike bráni. Tvrdí, že umelcom vyplatili viac ako 2 miliardy dolárov. Verejnosť stále ubezpečujú, že robia všetko, aby boli umelci vždy zaplatení a spokojní. Spoločnosť nemá žiadnu fixnú sadzbu za prehranie jednej skladby. Systém vyplácania odmien ovplyvňuje viacero faktorov: krajina, v ktorej sa daná skladba prehráva, počet platiacich užívateľov vzhľadom na celkový počet užívateľov v krajine, typ interpreta či sila meny v danej krajine.
Približne 70 % svojich celkových príjmov rozdeľuje držiteľom práv, často nahrávacím spoločnostiam, ktorí potom platia umelcom na základe individuálnych dohôd.
A tu sa už dostávame ku známej kauze Taylor Swiff. Speváčka bola jedna z prvých hudobníkov, ktorá verejne vystúpila proti spoločnosti Spotify. Verejne vystúpila s kritikou, že Spotify platí umelcom za ich vlastnú hudbu málo a označila platformu za experiment. Nakoniec trojročný spor ukončila samotná Swiff a svoj katalóg knižnicu vrátila späť na platformu.
Spotify a dokumentárna tvorba
Dvaja švédski novinári, Jonas Leijonhufvud a Sven Carlsson napísali knihu o tom, ako vznikol Spotify. Dielo obsahuje viacero zákulisných informácií.
Príbeh nenápadného startupu, ktorý zmenil naše počúvanie hudby minimálne na niekoľko desaťročí, tiež oslovil aj filmárov. O príbehu Spotify vznikol seriál. Netflix nakrútil o švédskom startupe minisériu o šiestich epizódach. Premériu mal 13. októbra 2022 pod názvom The Playlist a je inšpirovaná knihou od spomínaných švédskych novinárov.
Foto Pixabay